Expedícia Muráň – Nízke Tatry

1. – 7. jún 2016

Časť prvá - príchod na Muráň

Nápad na spoločný slovensko–moravsko–český vander sa zrodil v Slimovej a Pedrovej hlave. Slim chcel pôvodne ísť po stopách osady Zlatý klíč počas ich vandra na Muráni v r. 1965 – 66. Pedro to „potiahol“ ešte ďalej – do Demänovskej doliny v Nízkych Tatrách.

V stredu 1. júna posádka v zložení Kali, Evina, Pedro a Andy smeruje do miesta stretnutia – dedinky Muráň – južnou časťou Slovenska. Prechádzame aj cez Klenovec. Tu v dome Martina Mravca (vlastným menom Tomáš Uhorčík) v r. 1713 zlapali Jura Jánošíka. Odsúdili ho v Liptovskom Mikuláši a po najprv ľahšom a neskôr ťažšom mučení ho popravili zavesením za ľavé rebro 17. marca 1713 na popravisku Šibeničky pri Mikuláši.
Prichádzame na Nižnú Burdu. Tu som pred vyše tridsiatimi rokmi robila vedúcu v pionierskom tábore baní Hačava. Zostali spomienky na nádhernú prírodu ale najmä na Babu. Baba je jazierko, vzniknuté z prepadnutej štôlne. Vtedy nám ho ukázali miestni chalani. Po predieraní sa lesom sme sa aj s deťmi ocitli na kraji skál, ktoré sa týčili nad jazerom. Holé skalné steny a uprostred blankytne modrá hladina. Pripadali sme si vtedy ako vo winetuovke a radi sme tam chodili plávať. Dnes k Babe vedie zelená značka a tak ako všetko, čo si pamätáme z mladosti, jazierko je oveľa menšie. Baba je poznačená časom, zarastená stromami a kríkmi, stále však pekný výtvor prírody. Do vody by som ale dnes už nešla, ktovie aké potvory tam číhajú.

Po tomto malom výlete pokračujeme ďalej cez Ratkovú, zdolávame krkolomné horské serpentíny zo Sirku, Železníka a Turčoka, napájame sa na hlavnú výpadovku s názvom Gotická cesta. Proti prúdu riečky Muráň cez Revúcu prichádzame poobede do Muráňa. Zvyšné posádky nás už očakávajú v reštaurácii. Veselé zvítanie sa, je nás spolu 14 účastníkov plus jeden - domáci Jafry. Dlhoročný Slimov kamarát, ktorého nielen my, ale aj on vidí prvýkrát naživo, poznajú sa totiž cez internet. Prichádza majiteľ turistickej ubytovne Chata Zámok (kedysi horáreň) pod Muránskym hradom. Na nej strávime tri noci, keďže na celej Muránskej planine je prísny zákaz táborenia a zvýšený výskyt medveďov. Vo výbornej nálade sa vydávame turistickým chodníkom z Muráňa na hrad Muráň.

Poldruha hodinový výstup je poriadne výživný ale je o čom rozprávať a tak ani sa nenazdáme a sme hore. Kúsok pod chatou prechádzame popri výdatnom prameni, ktorý sa pre nás na pár dní stane kúpeľňou aj zásobárňou pitnej vody. Chata sa za tých 12 rokov, ako sme tu boli na vandri našej osady nezmenila. Základné vybavenie dvoch izieb, dve kuchynky a spoločná, celoročne prístupná zasklená veranda. V predsienke na stene objavujeme aj starú skrinkovú lekárničku. Jej obsah zodpovedá skromnému vybaveniu chaty. Nám však všetko vyhovuje, na starých rozkladacích kreslách sa výborne spí, kachle počas chladnej noci vyhrejú izbu a vysušia premočené veci. A spred chaty je krásny výhľad.

Vybaľujeme sa, domáci pán nám predá niečo z vedľajšej minikrčmičky, kým ju pred odchodom zamkne. Slim s Bobom zarobia veľký hrniec kontušovky a ako ukážu najbližšie dni, stačiť bude len tak tak. Kali s Evinou vyčistia vonkajšie ohnisko a založia čistý oheň.

Niektorí si vybehnú hore na hrad, je to 15 minút ale do poriadneho strmáku. Za vstupnou bránou sa rozprestiera rozsiahly areál kedysi významného a honosného hradu. Je to jeden z najrozsiahlejších a najvyššie položených hradov na Slovensku. Najviac sa preslávil za čias krásnej hradnej pani - Márie Széchy – Muránskej Venuše. S manželom Františkom Wesselenyim hrad prestavali, ale mysleli aj na poddaných, v Muráni, Jelšave a Pohorelej hradný pán otvoril nemocnice.
Mária, táto ideálna manželka - krásna, výborná jazdkyňa, venovala sa poézii a vraj obľubovala aj domáce práce - odhodlane bojovala po boku svojho v poradí tretieho manžela proti kráľovým vojskám za znovu získanie výsad šľachty. Na vzbúrencov bol vydaný zatykač a tak nečudo, že sa s Františkom údajne stretávala potajomky v jaskyni pod hradom, ktorá nesie jeho meno. Dnes iba tabuľky pri ruinách označujú kde bola aká baroková, či renesančná miestnosť veľkolepého hradného panstva. Z hradu je nádherný výhľad do údolia a na strmé bralo Cigánka, súčasť masívu, na ktorom stojí aj hrad. Bralo dostalo názov podľa prekrásnej cigánky, ktorú si za manželku zobral mladý hradný kapitán. Boli šťastní, až kým nemusel ísť bojovať proti Turkom.


Cigánska krv je horúca a slamenej vdove padol do oka pekný poručík. Keď sa to manžel po návrate dozvedel, v návale žiarlivosti a hnevu ju zhodil z brala dolu. Ako (prípadne kam) dopadol poručík povesť nehovorí.
Na celej Muránskej planine je krásna flóra a fauna. Sme práve v období, keď sa vtáčie mláďatká učia lietať. Jedno také rozkošné mláďa trasochvosta bieleho pristálo spod strechy na zábradlie chaty, vystrašilo sa z toľkých ľudí a skrylo sa v tráve. Dospelého trasochvosta odfotil Bob na druhý deň.


Stmieva sa, posadáme si k pripravenému ohnisku, začne sa hrať a spievať, silní jedinci idú spať hlboko po polnoci, tí slabší a tí, ktorým nesadla dubáková omáčka idú spať skôr. Zajtra – vo štvrtok nás čaká putovanie s názvom vymysleným Slimom. Nazval ho Po stopách TO ZK. Na našu veľkú radosť sú medzi nami dvaja zástupcovia tejto osady. Martina, ktorá pred tými 50. rokmi ešte zďaleka nebola „ani v pláne“ a osobný účastník a pamätník tých čias Pete.







Kde sme boli a čo sme zažili na druhý deň...

dozviete sa...

nabudúce.