18. Česko – Slovenský potlach
2. – 4. september 2011
Růžová při Děčíne

Utorok, na výročie SNP, okolo šiestej prichádzame s Pedrom, Ringom, Kalim a Evou za dedinku Růžová okolo pomníku z prvej vojny na poľné parkovisko, zatiaľ len s pár autami. Asi 500m mierne do kopca je potlachová lúka, vítajú nás už pár hodín zatáborení Ježek s Eliz, ktorí priviezli Gombíka. Kúsok ďalej sa vybaľujú vedľa Baldyho a Haluzy Ičo, Ivet a Esenc, ktorých sme stratili v premávke pred Prahou.

Zoznamujeme sa s okolím, pivný stan je už plný a hlasitý, našťastie je ďaleko od nás. Cisterna s vodou ešte nie je, predvídali sme to a máme vlastné zásoby.

Táborisko sme si vybrali blízko lesa pri pripravenom mieste na ohnisko, vedľa nás sa rozkladajú kamaráti z Nemeckej doliny, ide sa na drevo na večer.
Prvá noc bola na koniec leta dosť krutá, studená, takmer pri bode mrazu, zato jej predchádzal krásny večer pri ohníku, pri ktorom nám, tak ako všetky nasledujúce večery hralo Pekaringo spolu s Ježkovou sprievodnou harmonikou. Zoznámili sme sa s kamarátmi z Trnavy Cvrčkom a Tatom, ktorého pekné slovenské pesničky sa prelínali s trampskými swingovkami, zaspievať si prišli aj mnohí kamaráti z okolitých stanov.
V stredu ráno nás, tak ako aj ďalšie dni, vítal slnečný deň a pohľad na masív Labských pískovcov. Zbehla som do dediny do obchodu. Všetko mali vypredané, že sa sem chystajú stovky ľudí im nikto nepovedal, ale nasledujúce dni boli už na zákazníkov pripravení.



Neskôr sa autami presúvame s vyššie menovanými kamarátmi na Mezní louku, odkiaľ sa vydávame spoznať NP České Švýcarsko (viď linky dolu). Vyrazili sme neskoršie, pretože sme márne očakávali kamaráta Fredyho z Prahy, ktorý sľúbil, že príde. Nakoniec dorazil až neskoro v noci. Za miesto potlachu totiž mylne považoval niekoľko kilometrov vzdialené Všemily.



Vo štvrtok trochu oneskorene vyrážame s Kaliovcami a Fredym do Vysokej lípy. Odtiaľ na loupežnícky hrad Šaunštejn, zvláštne zoskupenie oblých skál, na vrchu ktorých bol strážny hrad. Cez úzke štrbiny a rebríky sa ledva predierame, zhora je nádherný výhľad, mne sa osobne páčili tieto skaly zo všetkého najviac. Neďaleká Malá Pravčická brána je prístupná úplne zblízka, nie ako jej väčšia sestra, Kali nás v nej fotí. Po návrate do tábora, ktorý sa zaplňuje ďalšími návštevníkmi, stretávame známe tváre z Ivanky, Rače, Savany, Kačína...

Neskoro večer pri ohni, keď postupne všetci poodchádzali, mi konečne Pedro zahrá menej hrávané ryvolovky. Som prekvapená, že dvaja kamaráti, ktorých v prítmí ohňa nie je dobre vidieť spievajú spolu s nami text „Dům smutný víly“ . Pedro si ich konečne všimne a spoznáva Růžu, ktorý zostavil prvý diel spevníku Wabiho Ryvolu. Ringo v stane ľutuje, že už zaliezol do spacáku, keď sa tak, pekne hrá, vyliezť sa mu už ale nechce, vynahradí si to až nasledujúci večer.


V piatok nám Fredy poradí výlet na Tiské stěny, po ich prejdení ešte navštívime murovanú rozhľadňu Děčínsky sněžník. Po návrate na potlachovisko sa na odporúčanie Ježkovcov ideme osprchovať ku pani Zuzanke, ktorá v chatkovej osade za lesíkom má krčmičku a sprchu s teplou vodou za 20 Kč . Čas, keď musíme čakať kým sa sprcha uvoľní, využijem na zaplávanie si v prírodnom kúpalisku s čistou, ľadovou vodou. Dobre mi potom padne na zahriatie vynikajúci Zuzankin čaj s griotkou, ktorý Pedro medzitým objednal.



Večer pri ohni je nádherný, krásne hrajú kamaráti Šolin, ktorý prišiel až z Kanady, Růža , Tom, prišla aj Fredyho Saša, chrbát mi zahrieva Bobov prítulný pes Kevin.
V sobotu je už poriadne rušno, parkovisko, lúka, pivný stan sú zaplnené, poobede začínajú súťaže. S Ježkom, Eliz a Pedrom si urobíme výlet na bazén ku Zuzanke. Pár ľudí sa vo vode máča, ale poriadne sme si zaplávali iba my.
Medzitým Kali s Evičkou vyhrávajú obidve kategórie v súťaži „krokodýl Dundee“, čo je pomyselné prekonávanie divokej rieky. Svoj úspech nám zatajili, dozvedáme sa o ňom až pri slávnostnom ohni, kedy ich vyhlasujú a dostávajú pekné placky.
Slávnostný večer, zapálenie ohňa, vystúpenia muzikantov trvali neskoro do noci. Ideme skoro spať pred dlhou cestou domov, zaspávame za príjemných zvukov gitár kamarátov, ktorí sa rozchádzajú až o štvrtej ráno pod oblohou plnou jasných hviezd a súhvezdí.
Naša potlachová dovolenka sa vydarila tak, ako sme si ju predstavovali, pekné miesto, príroda, dobre zorganizovaný potlach, veľa kamarátov a dobrého hrania a nádherné počasie.

Viac info, pochvaly aj kritiky a foto viď: Ahoj a Severka
Kompletnú fotogalériu z akcie si môžte pozrieť tu

Bábovka T.O. POHODA
Foto: Eliz, Kali, Pedro