Prechod Karpát - XIV. ročník

23. – 25. 5.2014

Smolenice – Vlčiareň – Čertov žľab – Záruby – Ostrý Kameň - Buková priehrada – Plavecký Peter - Kuchyňa

Piatok 13.40. Sekcia A v zložení 8 dospelých, štyria juniori a pes sa stretávame na hlavnej stanici v Bratislave. Pedro vedúci skupiny kupuje hromadný lístok a v strašnej horúčave okolo preplneného nástupištia smer „východ“ sa presúvame na náš osobáčik do Trnavy. Vozeň je poschodový, úplne nový. Prebieha veselá družná zábava, v ktorej exceluje ako obyčajne Kyslík, kontrujú mu spolu osadníci S.T.O. Tambora Kolo a Mato. Opäť ako obyčajne stredobodom pozornosti sa stávajú spolucestujúce mladé a pekné slečny a opäť ako obyčajne exceluje Kyslík. Chalani si doberajú aj sprievodkyňu, ktorá káže zatvoriť okná – kvôli klimatizácii.


Na jej otázku v ďalšej stanici “Pristúpili?“ niekto z nás zahlási „ Psovi chvost !“ a toto slovné spojenie, keďže máme so sebou psa, sa stáva mottom nášho vlakového putovania. V Trnave prestup na ďalší osobák, konečne staré dobré vozne bez klímy, kde si môžeš otvoriť okno aj pivo a nebáť sa, že obleješ čalúnené sedadlá, do koženkových pivo nevsiakne.


V Smoleniciach na železničnej stanici našťastie chytáme bus do centra, inak by nás čakal hodinový peší presun na slnku popri ceste, tak ako tomu bolo pred desiatimi rokmi, keď sme išli rovnakú trasu PK, vtedy to bol č. IV. Vystupujeme pri krčme s terasou a prichádza obľúbená časť piatkového poobedia. Čakanie na ďalších zo sekcie A strávené konzumáciou a muzikou. Pekaringo „basic“ po príchode Kaliho busom a Ringa autom s príslušnými nástrojmi rozbieha tú pravú zábavu na začiatok čundráckeho víkendu.


O siedmej zdvíhame kotvy a zo Smoleníc po modrej značke stúpame cez malebnú dolinu Hlboče. V jej závere obchádzame miesto jediného vodopádu v pohorí Malé Karpaty Padlá voda, ktorý je občasný. Tečie len na jar alebo po veľmi výdatných dažďoch. Napriek tomu, že celý minulý týždeň pršalo, potôčik tečie iba v malom úseku a vodopád je vyschnutý. Po ľavej strane míňame kaplnku a prichádzame na zapadajúcim slnkom ožiarenú lúku Vlčiareň, kde zatáboríme na noc. Pod mohutným listnáčom pri ohnisku prežijeme opäť jeden z tých krásnych večerov s kamarátmi v kruhu okolo ohňa spievaním pesničiek a rozprávaním zážitkov.
Pedro dáva kolovať Tatranský čaj. Chutí presne tak dobre ako pri inom ohni s inými kamarátmi na brdskom Empty campe pred dvoma týždňami.
Noc je teplá, nebo hviezdnaté, spať ideme takmer o jednej, väčšina z nás ani nestavia stany. Ruki v noci dvakrát výstražne šteká, vďaka tomuto strážcovi neprichádzame o raňajkové zásoby na sobotné ráno. Jardyn s Braňom spiaci v besiedke nad lúkou strážcu nemali a tak Braňo ráno z ruksaku vyťahuje z rozhryzeného alobalu už len časť klobásky. Aspoň si pochutí náš nočný strážca. Kolo s Ringom sa ráno lúčia, vracajú sa s basou a odpadkami do dediny, neskôr sa k nim pripája Mato. V krčme dostanú rundu ako pozornosť majiteľa, ktorý bol nadšený včerajším hraním (a určite aj dobrým cechom). Títo traja vytvárajú po trinástich ročníkoch novú sekciu C.


Áčkari pred pol deviatou s pohoďáckym pozdravom nočného campu „ÁÁÁÁhoj, hoj, hoj“ opúšťame Vlčiareň a v sparnom čase sa začíname štverať cez strmý Čertov žľab na najvyšší vrch Malých Karpát Záruby (768 mnm). Výškový rozdiel prekonávame v dobrom čase, vrcholové foto si robíme o desiatej hodine. Stretávame slovenských aj moravských turistov, ktorí sa zúčastňujú turistickej akcie „Po slovenských hradoch a zámkoch“ a vzbudzujeme rešpekt „plnou poľnou“ na našich prepotených chrbtoch.


Opúšťame Záruby, začíname prudko klesať. Dvesto výškových metrov zdoláme v krátkom časovom úseku po nepríjemnom podloží z drobiacich sa skál.

Tak ako to veľakrát býva, zostup je horší ako výstup. Skalnaté plošiny poskytujú nádherné výhľady do údolia, pred sebou vidíme zvyšky veží kedysi hrdého hradu Ostrý Kameň (568 mnm). Patril k systému strážnych hradov postavených v 13. storočí. Spolu s Brančom, Korlátkou a Plaveckým hradom strážili Českú cestu. O chvíľu už oddychujeme pod kedysi bývalým nádvorím hradu pri info tabuli.

Lucia s Maťom a psom obehnú zrúcaniny, ktoré dobre poznajú. Ich skautský oddiel 113. Modré hory ho má pod patronátom a o mesiac sem prídu na ďalšiu z oddielových víkendových brigád. Väčšina si ideme pozrieť areál hradu, odmenou sú opäť prekrásne výhľady na okolité kopce, lúky a priehradu Buková pod nami. Lesom klesáme k nej, dávame si pauzu v bufete na brehu.




Rozložíme sa na terase pred výčapom, ja si idem zaplávať. Všetci sa čudujú, aké mám plavky a ešte viac, keď zistia že ide jednu z funkcií multifunkčných šatiek. Pred pol jednou odchádzame po priehradnom múre a potom po žltej značke pokračujeme záverečným úsekom nášho putovania príjemnou cestou lesom popri potoku do Plaveckého Petra. O 10 minút nám ide jediný bus smer Kuchyňa kde je náš cieľ a základňa. Tam sme vrelo očakávaní sekciou B a C.

V Plaveckom Podhradí na zastávke čakajú Maťkovi rodičia, môj brat Maco so ženou Monikou, majú tam chalupu. Cez zadné dvere nám podáva fľašu karloveského červeného ríbezláku „na cestu“. Naši chlapi ho ponúkajú cestujúcim pekným dievčatám, tie ho odmietajú, tak výborné ríbezľové víno popíjame my.
Na ďalšej zastávke v Plaveckom Mikuláši očakávame fľašu slivovice, ale tam žiaľ nemáme žiadnu rodinu.
Po vyše pol hodine vystupujeme v Kuchyni. V pizzerii u Silvii a Braňa sa stretávame s jediným zástupcom B sekcie, obetavou Kyslíkovou manželkou Soničkou, a „C“-čkarmi Kolom a Ringom. Časť z nás ide s voličskými preukazmi odvoliť na voľby do euro parlamentu, volebná komisia je prekvapená z nášho „outfitu“.

Konečne prichádzame pred štvrtou na našu chatu. Ičo s Ivet berú suroviny, kotol, varechu, vodu a vzadu pri potoku na pripravenom ohnisku varia guláš. Dreva je dosť. Marek Lampáš, ktorý sa prvého Prechodu zúčastnil v nosiči pre bábätká, porúbal na polienka všetko čo sa dalo, samozrejme po upozornení nech ušetrí stoly a stoličky. Pedro, Kali a Ringo začínajú hrať, so spevom pomáha Lucia tak ako spolu s nimi spievala kedysi v Pekaringu. Pridáva sa Jerry s mandolínou, ktorý prišiel s bratom Stanom a Martou. Naša mládež neskôr pozerá štvrť finále MS v hokeji v Minsku, držíme Čechom, žiaľ v súboji s Fínmi prehrávajú.



Na bicykli rovno z práce dorazí z Bratislavy ďalší tamborák mäsiar Cicka, ktorý predvčerom mäso vybral a nakrájal. Hlad zaháňame chlebom s husacou masťou a cibuľou. Guláš si dávame pred ôsmou, je výborný. Väčšina odchádza domov za inými povinnosťami, tí ktorí zostávajú neľutujú. Z chalupy v Studienke totiž prichádza tamborák Tyqa, líder a autor tvorby kapely Trampas. Do rána s Pedrom a Ringom hrajú jeho aj iné trampské pesničky.



V nedeľu doobeda Ringo do svojej staručkej ale stále výkonnej škodovky natlačí Tajku, Dežiho, Jardyna a Braňa, Lucia s Maťom idú busom, Tyqa sa vracia do Studienky. S Pedrom si ideme poobede zaplávať na priehradu, aby sme sa „prebrali“ z náročného víkendu. Pobalíme veci a hor sa späť domov v ústrety ďalšiemu týždňu.

- - - - - - - - - - -

Vysvetlivky:

Sekcia A - tí čo idú v piatok na noc a šliapu cez Karpaty

Sekcia B - tí čo prichádzajú na chatu v Kuchyni skôr a čistia kvantá zemiakov a cibule na guláš (väčšinou nežného pohlavia) alebo prídu až v sobotu poobede

Sekcia C – tí čo idú v piatok na noc ale na druhý deň sa vracajú do civilizácie a štvorkolesovou dopravou sa dopravia na základňu.