Prechod Karpát XI
Horné Orešany – Majdán – Rybáreň - Sklená Huta
Skl. Huta – Skalka – Taricove skaly – TO Vysoká – Kuchyňa
zľava hore: Anka, Jerry, Kolo, Mišo, Iveta, Ičo, Bábovka, Kali, Netopier, Mato, Kubo I, Pali, Kubo II, Jano, Ringo, Veri, zľava dolu Kyslík, Pedro, Michal fotograf
Piatok 20. mája. Hlavná stanica Bratislava. Postupne sa stretávame – členovia tvrdej sekcie.
Tamboráci Kyslík s Netopierom, Mato s Kubom I, Veri, Ringo, Jano, Michal fotograf,
Andy – Bábovka a Pedro z T.O. Pohoda, ktorý je hlavný organizátor tejto akcie a s nami náš štvornohý kamarát Ruki.
Veselo sa zvítavame, presúvame sa do vlaku. Veselosť nás opúšťa – kvôli meškaniu Jaroslava Haška (rýchlik z Prahy), mešká náš vlak, a tak nestíhame bus zo stanice v Pezinku. Tam nás čaká Pali s Kubom II, márne
prehovárali šoféra, aby pár minút počkal, cestujúci mu to „nedovolili“.
V asi 25 stupňovej horúčave, každý s plnou poľnou, sa presúvame na námestie, kde o 2O minút nastupujeme na bus do Horných Orešian. Opäť veselí, po pol hodinke vystupujeme a po chvíli kráčania sa nestíhame
čudovať, čo to vylieza z Janovej topánky ?! Odlepenú podrážku Pedro priväzuje špagátom.
Za necelú hodinu sme v Majdáne, malebnej osade, kde sa v krčme na skale stretávame s Kolom, Ivetou a Ičovým Mišom. Po hodine sa zdvíhame a vydávame sa na dvojhodinový pochod na Sklenú hutu, miesto dnešného zatáborenia.
Značka nás vedie po lesnej ceste na Rybáreň, vnímame prekrásnu prírodu okolo nás. Pekná horáreň v kopci vpravo, prírodné nádrže na chov rýb, záplavy hlavičiek medvedieho cesnaku.
Pred deviatou dorazíme na Sklenú hutu, pri ohni nás čakajú pohoďáci Jerry s Anku, Esenc z T.O. Tri pramene a Ičo.
Staviame príbytky na noc a o chvíľu sme všetci vôkol ohňa, ponúkame sa dobrotami, Pedro nám hrá na gitaru. Pesničky sú prekladané zážitkami, vtipmi, spomienkami, tak ako to býva večer pri ohni, v kruhu kamarátov.
Po teplej, tichej noci sa prebúdzame do nádherného rána. Kávička, koláčiky, bábovka, to všetko spríjemňuje rané sedenie pri ohni. Zasmejeme sa na Janovi, ktorý predvádza rannú hygienu v potoku. Balíme.
Čaká nás 14 kilometrový pochod. Našťastie Kolo, ktorý má problémy s nohou a prišiel autom, nám berie batohy. A tak, samozrejme výnimočne vzhľadom na náročnú trasu, odchádzame naľahko. Pauzu s dojedaním zvyškov
si dáme na peknom mieste pod smerovníkom Skalka. Príjemne rozvalených v tráve nás preskakujú cyklisti, ktorí pokračujú na Amon.
Stupák na Taricove skaly dá vždy zabrať, ale výhľad z nich stojí za to. Dopíjame vodu, klesáme ku ohrade nekonečnej zvernice, od ktorej pod Vysokou, tretím najvyšším vrcholom Malých Karpát (1. Záruby,
2. Vápenná - Roštún), odbáčame na prekrásne miesto „Čermáková záhrada“. Klesáme ku zrubu osady T.O. Vysoká. Od kedy toto miesto zobrali po dohode s osadníkmi pod patronát mladí z Modry,
je tu vždy čisto a poriadok. Osviežime sa a doplníme výbornú vodu z Čermákového prameňa, poniže na lúke a dáme si príjemnú oddychovú „dvacku“.
Zbiehame na lesnú asfaltku a z nej cez sedlo na Modranskú cestu. Napokon asi po poldruha hodine prichádzame na našu chatu pri Kuchyni.
Tu nás už vítajú Kolo, Veriho synovia Viki a Vraťo a samozrejme mäkká sekcia - Kyslíkova Sonička so synom Marekom– Lampášom. V ich prípade mäkká sekcia je ale nespravodlivé označenie, lebo Soňa každoročne aj s
Katkou (ktorá musela ráno odísť) čistia a krájajú všetko, čo je potrebné na prípravu kotla gulášu a sú to veru riadne dávky.
No a Marek Lampáš, ktorý mi na otázku, či mu táto prezývka, získaná na minulom PK
kvôli vynášaniu všetkých kahancov z pivnice na chate, ešte stále zostáva odpovedal: „Áno, ale teraz som tak trochu aj podpaľač“. Narúbal totiž sekerou Fiskars, skoro tak veľkou ako on, všetko drevo na oheň, aby sa v
kotle pri potoku mohol variť guláš. Našiel si aj nový príbytok - Rukiho búdu. Napokon ho trochu skrotila Lucia.
Pali sa podujme na varenie, pomáhala mu omladina. A guláš navaril veru výborný.
Vďaka Kyslíkovej plachte proti dažďu nás neprekvapil ani lejak, ktorý sa asi na hodinu spustil.
Prišli aj kamaráti z Bratislavy Jarka, Stanley a Stano – alebo ich nazvem Mikulášovia? Toľko toho totiž nanosili, ešte aj čerešne v strapci!
Pekná hudba s Pekaringom, chutný guláš, krása Malých Karpát, vandrovanie a stretnutia, cesta vlakom, to všetko v nás zanechalo opäť dobrý pocit a presvedčenie, že spoznávať prírodu s kamarátmi napĺňa človeka
radosťou a uspokojením, na ktoré netreba lesk a peniaze.
Kompletnú fotogalériu z akcie si môžte pozrieť tu
Bábovka
T.O. POHODA
Foto: Michal fotograf; PEDRO
Skl. Huta – Skalka – Taricove skaly – TO Vysoká – Kuchyňa
zľava hore: Anka, Jerry, Kolo, Mišo, Iveta, Ičo, Bábovka, Kali, Netopier, Mato, Kubo I, Pali, Kubo II, Jano, Ringo, Veri, zľava dolu Kyslík, Pedro, Michal fotograf
Tamboráci Kyslík s Netopierom, Mato s Kubom I, Veri, Ringo, Jano, Michal fotograf,
V asi 25 stupňovej horúčave, každý s plnou poľnou, sa presúvame na námestie, kde o 2O minút nastupujeme na bus do Horných Orešian. Opäť veselí, po pol hodinke vystupujeme a po chvíli kráčania sa nestíhame čudovať, čo to vylieza z Janovej topánky ?! Odlepenú podrážku Pedro priväzuje špagátom.
Za necelú hodinu sme v Majdáne, malebnej osade, kde sa v krčme na skale stretávame s Kolom, Ivetou a Ičovým Mišom. Po hodine sa zdvíhame a vydávame sa na dvojhodinový pochod na Sklenú hutu, miesto dnešného zatáborenia.
Značka nás vedie po lesnej ceste na Rybáreň, vnímame prekrásnu prírodu okolo nás. Pekná horáreň v kopci vpravo, prírodné nádrže na chov rýb, záplavy hlavičiek medvedieho cesnaku.
Pred deviatou dorazíme na Sklenú hutu, pri ohni nás čakajú pohoďáci Jerry s Anku, Esenc z T.O. Tri pramene a Ičo.
Staviame príbytky na noc a o chvíľu sme všetci vôkol ohňa, ponúkame sa dobrotami, Pedro nám hrá na gitaru. Pesničky sú prekladané zážitkami, vtipmi, spomienkami, tak ako to býva večer pri ohni, v kruhu kamarátov.
Zbiehame na lesnú asfaltku a z nej cez sedlo na Modranskú cestu. Napokon asi po poldruha hodine prichádzame na našu chatu pri Kuchyni. Tu nás už vítajú Kolo, Veriho synovia Viki a Vraťo a samozrejme mäkká sekcia - Kyslíkova Sonička so synom Marekom– Lampášom. V ich prípade mäkká sekcia je ale nespravodlivé označenie, lebo Soňa každoročne aj s Katkou (ktorá musela ráno odísť) čistia a krájajú všetko, čo je potrebné na prípravu kotla gulášu a sú to veru riadne dávky.
No a Marek Lampáš, ktorý mi na otázku, či mu táto prezývka, získaná na minulom PK
kvôli vynášaniu všetkých kahancov z pivnice na chate, ešte stále zostáva odpovedal: „Áno, ale teraz som tak trochu aj podpaľač“. Narúbal totiž sekerou Fiskars, skoro tak veľkou ako on, všetko drevo na oheň, aby sa v
kotle pri potoku mohol variť guláš. Našiel si aj nový príbytok - Rukiho búdu. Napokon ho trochu skrotila Lucia.
Pali sa podujme na varenie, pomáhala mu omladina. A guláš navaril veru výborný.
Pekná hudba s Pekaringom, chutný guláš, krása Malých Karpát, vandrovanie a stretnutia, cesta vlakom, to všetko v nás zanechalo opäť dobrý pocit a presvedčenie, že spoznávať prírodu s kamarátmi napĺňa človeka radosťou a uspokojením, na ktoré netreba lesk a peniaze.
Kompletnú fotogalériu z akcie si môžte pozrieť tu
Bábovka
T.O. POHODA
Foto: Michal fotograf; PEDRO