Rowers ranč - Ve žlebě – Maršovský mlýn - Šmelcovna - Hálův mlýn - Maršov - kaoliňák a späť

Po ceste vyhodím do separovaného odpadu plastové a sklenené fľaše a zbieham padákom popri tabuli oznamujúcej, že prichádzam do Oblasti klidu, dolu k Bielemu potoku. Cesta je po daždi rozjazdená autami, napájam sa na modrú značku. Na rozmočenej lúke pred odbočkou na flek Rowerov to vyzerá ako na tankodrome, borím sa v blate. Prvá náučná tabuľa pri mlyne Ve žlebě a prebehnem cez lávku ponad potok a tá je aj posledná, po ktorej sa dá bezpečne prejsť.


Míňam pomník poslednému mlynárovi na mieste jeho skonu, bežím okolo chát. Brod kadiaľ vedie značka je zaplavený, potok je teraz skôr rozvodnená riečka, po lávke na druhý breh idem radšej kolenačky, je bez zábradlia. Štverám sa po skalnatej stene nad potokom. Ďalšia lávka je prírodná, dva veľké smreky vyvrátilo aj s koreňmi tak šikovne, že padli na druhú stranu a kmeňmi sa vrazili medzi ďalšie dva stromy.

Poslednú časť vodného živlu ale musím prebrodiť, niet kadiaľ prejsť suchou nohou. Vyzúvam sa a v studenej vode prechádzam na druhý breh, kde ako a zavolanie čaká na mňa čalúnené kresielko. Dal si ho sem dajaký miestny chruňo, ktorý si tu chodí posedieť pri ohni, slope a prázdne fľaše hádže pod korene stromu. Sadnem si, obúvam tenisky, opúšťam potok a stúpam po chodníku ponad oplotený areál s krásnymi čiernymi koňmi, ktoré ale teraz nikde nevidím. Maršovský mlýn, o dva km ďalej Šmelcovna a za ňou Hálův mlýn, ten celý prestavujú. V lete je tu prístupný bazén na plávanie a dobre tu varia, tak snáď to po prerábke bude ešte lepšie.

Ďalej po asfaltke asi 2km a som v Maršove, dedina je na kopci a vždy tu poriadne fúka. Mobilom fotím pomník obetiam I. sv. vojny, bežím ďalej, hneď za koncom dediny doľava, okolo nového domu mladej rodiny (vonku sa váľajú detské hračky), ktorý stavajú už pár rokov. Minule mali len hrubú stavbu, teraz už majú zasklené okná aj záclonky v nich, pomaly si to dokončujú. Cez pole ešte asi kilometer, zbieham k lesíku, ktorý dobre maskuje jazierko kaoliňák. Vzniklo z lomu na ťažbu kaolínu, teraz je to prírodný rekreačný areál a dá sa tu dobre zaplávať. Prekrásne miesto, kvôli tomuto pohľadu sa sem oplatilo bežať.

Späť po červenej značke skratkou na Šmelcovnu, keď bežím ďalej po ceste nad plotom už vidno v ohrade dolu čierne kone ale nehýbu sa, stoja ako sochy, asi spia. Opäť trojfázovo zdolávam rozvodnený živel a v záverečnom stúpaní pri tabuli Oblast klidu stretávam kamarátov na poobednej prechádzke.