Brigáda na Pohode

8. – 9. júl 2016

Milí kamaráti pohoďáci a kohinóri (vysvetlenie viď dolu) – report z kempu:


Piatok - bola výborná zábava, old pohoďáci Šulo, Stenly, Tomík a Prégo nás potešili, že prišli. Dovalil sa aj Šaman so svojou svorkou. Jeho dcéra Katka vyrobila pre našu osadu „slnko“, jej muž Maťo sa vyšplhal na „sršňový“ strom a pripevnil ho tam. Takže už máme večné slnko nad Pohodou. Pedro so Šamanom nám pekne zahrali a gitary sa chytil aj Stenly. Od Šula sme sa s údivom dozvedeli, že Stenly kedysi hrával na gitaru.

Pedro mu ju podal a podľa toho ako machersky ju uchopil a rutinne naznačil chytanie akordov, bolo vidieť, že to vedel. Ako to je dnes sme sa nedozvedeli, lebo Tomík zahlásil na ústup smer Devínska cesta na autobus. Tak uvidíme, snáď nabudúce nám Stenly niečo zahrá. On nás vždy niečím prekvapí ... a samozrejme pobaví. Všetci sa pobrali okolo deviatej domov, Maťo s nami posedel dlhšie, s Pedrom našli spoločnú reč o petangu. Maťo s prekvapením zistil, že Pedro túto hru hrával s kamarátom zo sídliska už koncom 70. rokov, teda oveľa rokov skôr ako začínali členovia petangového klubu u nás. Po jedenástej Maťo sadol na bicykel a pobral sa domov. S Pedrom a Rukim sme zaľahli pred polnocou len tak pod širák. Otravoval nás odporný komár. Pred štvrtou začalo pršať, Pedro musel postaviť prístrešok a komáre otravovali do rána.



Sobota sa ale vydarila, Pedro opravil zhnitý stred stola a lavičku (na ktorej sedávajú Gazovci a Jerryovci). Slnko svietilo presne tak dlho, aby vyschli priečne doštičky na stôl, natierala som ich konzervačnou farbou, bolo ich 30. Staré garniže od Rika zo Záhorskej boli na operadlo lavičky ako stvorené.

Do diery na strome za lavičkou, z ktorej chlapi vyčmudili kedysi sršne, prišiel na prieskum sršní manželský pár, ale nepáčilo sa im tam. Vnútri ešte asi boli zvyšky spreju proti sršňom, lebo prieskumník - zrejme manžel - vyliezol z diery celý oťapený a „potácal“ sa po kôre stromu. Manželke, po ktorej sa medzičasom chniapal Ruki, znechutene oznámil, že je to tam smradľavé a radšej odleteli. Pedro tú dieru ešte raz pre istotu vyčmudil. Nožnicami som ostrihala trávičku na plošine za lavičkami, ale postupne ju „premáha“ mach.

Ešte pred mesiacom počas behu na Pohodu, som si všimla, že niekto rozhádzal veci z Gazovho skladovacieho stola, asi hľadal alkohol. Trochu som to upratala, niektoré igelity by bolo treba vyhodiť, vody je tam vo fľašiach po našej donáške cca 10 litrov. V Kaličke je voda – kalná ... Odchádzali sme o pol tretej, nikto sa tam nezjavil, len Ruki v noci niekoho štekotom zahnal...



kohinór – definícia z knižky Jaroslava Velinského – Kapitána Kida „Volání odnikud“, citujem: „... kohinór, to neznamená paďour. Kohinór klidně může bejt přítel trampů, akorát je holt trošku moc civilizovanej...“