Potlach pri príležitosti 42. výročia založenia T.O. Pohoda

29. - 31. 8. 2014

Po vydarenom vystúpení a príjemnom stretnutí sa s kamarátmi na Lodenici v Piešťanoch si po príchode domov po polnoci Pedro s Ringom dajú pohárik u nás na terase, ja idem hneď spať.

Ráno nakladáme potrebné veci a presúvame sa k Jašterici na Devínsku cestu. Sú tu už Ivančania Pupek s Kalim, o pol desiatej prichádza Jardyn. Za pomoci osadníčky Suzuki premiestnime veľké veci na flek. Basu a batohy vynesieme hore Mokrým jarkom. Na fleku sa všetci pustíme do prípravných prác, čistenie od lístia, nachystanie ohniska, natiahnutie veľkej plachty proti dažďu, pripravenie vody, dreva. Pupek pri príležitosti narodenín vyťahuje šampus a tak popri robote aj oslavujeme. S Pedrom pred dvanástou opúšťame Pohodu a ideme do Lamača čakať kamarátov z Brna. Prídu v zostave Žanek, Hanka, Rambajz, Jordán, Fanda a Slim s Pavlou. Spolu sa presunieme opäť k Jašterici a Mokrým jarkom vyšliapeme na Pohodu. Radostnému zvítavaniu sa niet konca kraja, chalani medzitým všetko pripravili a mohlo sa začať hrať čo je s brňákmi vždy zážitok. Keďže majú aj skvelý humor okrem dobrej muziky je aj kopec srandy.

Na fleku je už aj hlavný kuchár Ičo. Pripraví huby s vajcom, ktoré nazbierali Šulo s Gazom. Veľmi nás potešili, že prišli aj dnes, ostatní staroosadníci prídu až zajtra.
Je krásne slnečné počasie. Poobede prichádzajú Tajka s Dežim z T.O. Posledná zastávka a Gombík s Gombičkou, ktorá pre osadu namaľovala placku s portrétom Wabiho Ryvolu. Navečer sa dovalia Lucia s Maťom a našim vlčiakom. Konečne prichádza aj Evina, ktorá dnes ešte musela pracovať, malý Bobeš vedľa nej veselo poskakuje a naháňa sa s našim od neho asi desať krát väčším Rukim.

Za tmy podľa navigácie poslanej cez mail Pedrom prichádza ôsmy kamarát z moravskej metropoly Boko. Rezkým krokom dorazí Šaman Myšina s gitarou a fľašou whisky Johny Walker, hodí ju do placu pri príležitosti jeho 81 rokov. So Slimom, s ktorým udržuje bohatú šamansko - liečiteľskú korešpondenciu si majú čo povedať, ale nezabudnú na nás a aj s ostatnými muzikantmi hrajú dlho do noci. Šaman necháva gitaru v stane u Pupka a mizne tmavou nocou aby zajtra opäť prišiel medzi nás.
Sobotné ráno je zamračené tak ako moja hlava. Neodolala som Čundrákovi Džonymu a teraz trpím zverákmi a vrtákmi útočiacimi na môj mozog. Premáham sa a spolu s moravskými kamarátmi a našimi osadníkmi sa vydávame na výlet do Devína, ktorý sme pre nich s Pedrom naplánovali. Na začiatku ich cez les privedieme na okraj kameňolomu, odkiaľ je krásny výhľad na Dunaj a do Rakúska, ukazujeme kam bola vyliata rieka pri júnových záplavách minulý rok, Pavla, ktorá tu vtedy s nami bola si to dobre pamätá. Počasie nepraje, prší, pokračujeme vinohradmi, lúkami a pri zostupe do Devína máme pred sebou peknú panorámu s majestátnym hradom nad sútokom Moravy a Dunaja. Devínsky hrad obchádzame, ukazujeme kamarátom kadiaľ viedla ostro sledovaná hranica. Pripomenutím tých čias je pomník obetiam, zastreleným pri pokuse prejsť ilegálne cez rieku do Rakúska v časoch pred r. 1989 ako aj „krvavé srdce“ vytvorené z ostnatých drôtov kedysi lemujúcich štátnu hranicu.


Prichádzame do krčmy kde končíme peší výlet, odtiaľ sa presúvame na Pohodu autobusom. Od čias keď sem chodili trampi v prvej polovici minulého storočia sa zmenila na lepšiu reštauráciu, je plná rakúskych turistov, my zostávame vonku. Časť moravskej partie sa zasedí, nechávame ich na starosť Táni a Dežka, zvyšok ideme na bus a späť na flek. Na našom kempe je už veselo, z diaľky počuť Stenlyho veselý smiech a sú tu aj ostatní staroosadníci až na šerifa Rika, ten zas dal prednosť svojej láske. Je to veľká krásavica a tak má Rik ospravedlnenku. Pochádza z Nízkych Tatier a volá sa Vyšná Boca.

Tešíme sa, že medzi nás prišiel po vážnych zdravotných problémoch opäť Jerry. Je tu aj Čaňo, Ivet, opäť Gombík. Hlava bolí, odtackám sa k prístrešku, zaliezam do spacáku aby som z neho po dvoch hodinách spánku vyliezla ako nový človek. Medzitým kamaráti z Poslednej zastávky priviedli partiu z Devína, podáva sa Ičova vynikajúca fazuľovica, príde Plutva z STO Tambora s Helou. V daždi, ktorý ich neodradil, prichádzajú medzi nás Šaman s Ľudkou, Janka s Dankou - Pesničkou a Lucia s Rukim.

Po štvrtej Pedro oficiálne zaháji potlach. Privíta všetkých na našom osadnom fleku, najmä kamarátov a legendy z Brna, zahrá sa Vlajka a Potlach a minútou ticha sa uctí pamiatka zosnulých kamarátov. Zároveň pri príležitosti 70. výročia SNP pripomeniem aj jeho obete, najmä mladých chlapcov, ktorí zomreli vo veku našich detí a sú pochovaní aj v lesoch na našej spoločnej moravsko – slovenskej hranici.
Pedro spomenie, že sme sa dnes motali pozdĺž kedysi zakázaného hraničného pásma a prečíta svoju poviedku „Spoza zakázaného Dunaja“. Opisuje v nej, aké to bolo v porovnaní so súčasnosťou neuveriteľne zložité, keď niekto chcel oficiálne vycestovať „na západ“.

Stenly si zoberie slovo a zaspomína na časy keď mal trinásť. Ich základná škola v Karlovej Vsi mala družbu so školou z Brna Řečkovic a tak so spolužiakmi zažil výmenné zájazdy. Je to už vyše 50 rokov, ale spomienky na pekné zážitky a dobré vzťahy má stále v pamäti a je rád, že aj my, ďalšia generácia pohoďákov v dobrých vzťahoch s brňákmi pokračujeme. Vo veselej nálade sa spieva, hrá, zabáva a to že prší nám ani veľmi nevadí.
Nedeľné ráno je zatiaľ bez dažďa, kamaráti spoza hranice sa balia ale ešte sa pridá trocha dobrej muziky, prichádza medzi nás Stanley, šerif T.O. Eldorádo. Okolo obeda nastáva lúčenie s partiou z Moravy. So Stenlym ich ideme odprevadiť okolo Strateného ranča, cez Štupľový jarok až na lesnú cestu smerujúcu cez Pasienok na Dlhé Diely, kde majú zaparkované autá. Nastáva čas rozlúčky, je nám trochu smutno, že víkend a návšteva spoza hranice je minulosťou, ale už máme naplánované ďalšie spoločné stretnutia a tak sa máme na čo tešiť.