Návšteva u Bufiho T.O. Černá řeka

11. – 12. február 2017

V sobotu 10. februára sme doobeda v štvorici Pedro, Charlie, Vlado a ja vyrazili smer Chřiby. Kúsok od hradu Buchlov, uprostred lesov pod Břesteckou skálou sa na Bufiho osadnej chalupe konalo stretnutie niekoľkých muzikantov a kamarátov. Brodením v snehu, ktorého majú na Chřibech stále dosť, sme okolo obeda prišli k chalúpke kde nás čakali Bufi s Blankou, Fredy so Sašou, Cassey s polovičkou a Kolump.


Po zvítaní sa a porozprávaní si noviniek, sa časť vybrala na prechádzku na Barborku a hrad Buchlov. Ja som sa od nich oddelila a vrátila sa zelenou hrebeňovou značkou. Pomedzi balvany na strmine, po totálne zľadovatenom teréne a so snahou nezahučať do rokliny podo mnou, som s roztrasenými kolenami dobehla späť na chatu.

Domáci nás pohostili chutným jedlom a v komornej atmosfére potom nasledovala výborná muzika. Hrali sa samozrejme ryvolovky, rolfovky, šedifkovky, skladby kapiel Carramba aj Pekaringo, zážitkom ako vždy boli Fredyho vlastné ako aj jeho obľúbené pesničky, mňa potešil zahraním pôvodnej trampskej hymny „Srdce trampů“. Poslední išli spať po druhej ráno.

V nedeľu nás víta krásne slnečné ráno. Časť osadenstva spí, druhá fajčí na verande. Ja v bežeckom odeve vybieham z chaty a po červenej značke sa vydávam spoznať okolie. Mám namierené na 10 km vzdialený Vlčák. Prebieham pod kopcom Barborka, na vrchu stojí pekná kaplnka. Stúpam zľadovateným turistickým chodníčkom stále do kopca, bežím cez Čertove sedlo. Kedysi tu vraj stál tajomný zámok, s ešte tajomnejším pánom. Jeho tajomnosti – toho pána – ako aj jeho priam čertovskej príťažlivosti nevedeli odolať nevinné devy z dediniek pod Buchlovom.



V noci za ním chodili a vracali sa domov úplne zmámené a už nie tak celkom nevinné ... no a niektoré sa nevrátili nikdy. Keď to buchlovský hradný pán išiel s vojskom a dedinčanmi riešiť, celé čertovské dúpä sa prepadlo aj s diabolsky pekným pánom tam odkiaľ vraj prišiel – do pekla. A tak zostal len názov, pripomínajúci časť z miestnej histórie.


O ôsmej som pod hradom Buchlov, je pekne osvietený ranným slnkom a zamknutý. Odtiaľ červená značka pokračuje po asfaltke, rozprestiera sa predo mnou krásna ranná panoráma zasnežených chřibských kopcov. Prebieham cez dedinku, či skôr osadu Zigmundov. Na jej začiatku mi pár pekných koníkov predvedie konské laškovanie a vedľa niekoľkých neomietnutých hospodárskych budov stojí super moderný, presklený barák, s ešte super modernejším obrovským ďalekohľadom na prvom poschodí. Pred maštaľou zastal chlapík tlačiaci fúrik a s údivom na mňa pozerá ako na blázna, ktorý behá, namiesto toho aby ležal v posteli ako napríklad on – keby nemusel byť v práci... Pokračujem ďalej cez lúky a lesy popod Buchlovský kámen. Ani nepomýšľam štverať sa lesom ku samotnej skale, našťastie výstup k nej absolvoval a odfotil ju Kolump. Míňam cyklo odbočku na Staré hutě, pri ktorých sa nachádza flek T.O. Černá řeka, a okolo pol desiatej som v cieli. Vlčák som si predstavovala ako kopec so super výhľadom, výhľad je však len na veľkú chatu – asi hájovňu – obklopenú lesom. Ale namiesto pekného výhľadu mám aspoň zaujímavý pohľad - na všetky štyri farby turistických značiek spolu na jednom smerovníku - to sa nevidí až tak často.Obraciam sa naspäť. Keď bežím opäť pod Barborkou, vzdávam sa plánu vybehnúť ku kaplnke na vrchol, mám už v nohách takmer 18 km, z toho časť v zimnom „brzdo štýle – pol metra vpred-štvrť metra vzad“. Našťastie aj kaplnku odfotil včera na svojich potulkách okolím Kolump. Na chalupe ešte dve hodinky príjemného rozprávania, hrania, výborný obed, poďakovanie a rozlúčka s Bufim a Blankou s prísľubom ďalšieho stretnutia. Snáď to vyjde na jar na Sklenej huti ...

O štyri dni napísal Fredy, kde sa túlali pred návštevou u Bufiho a kam sa so Sašou vybrali ďalej:

1/ V Dubských vrších vládla paní Zima se vším co k ní patří: dostatek sněhu, ojíněné stromoví, potoky promrzlé do dna.

2/ Chrys mi půjčil sněžnice. Našlapuji opatrně, abych neprolomil ledový most přes Prunéřovský potok. Podvečer jsme našli napůl sežranou srnu strženou vlky; přes noc zmizela i druhá polovina.

3/ Minulý weekend jsme u Bufiho na Chřibech poslouchali dobrou trampskou muziku kamarádů z kapely Carramba a Pedra z Pekaringa. V pondělí jsme potom se Sašou vyjeli na Bílé Karpaty. Dost nás překvapilo, že v pětistech metrech nad mořem je míň sněhu než dole, asi ho tam v období inverze sežehlo slunce. I tak se nám ale na horských loukách s majestátními duby líbilo... AHOJ Fredy

FOTOGALÉRIA