Na Game Farm na Troch kráľov

Každoročne organizuje T.O. Jicarilla trojkráľový výšľap „Od Troch zajacov na Košariská“, so zastávkou na pohostinnej osade Game Farm, ktorý tento rok vyšiel na sobotu 8. januára.

Ako prebiehal, koľko ľudí sa stretlo, to sa dočítaš TU

Ak chceš vedieť, ako bolo od piatku na Game Farm, tak čítaj ďalej...

Čika totiž už dva mesiace predtým pozval Pedra a Pekaringo, aby sme prišli ku nim aj prespať a zabaviť sa. Tak sme sa teda s Ringom, Evou, Kalim a Terrym, s gitarami, basou, bubnami a ja aj s bežkami vytrepali od Macha do kopca na pekný zrub tejto osady, kde nás privítali domáci Pampúch, Prcek, Sergej, Nora so Žltkom a Ankou z Čierneho Medveďa.
Ledva sme sa si pripili na privítanie a vybalili sa na noc, hudobníci si sadli ku bohato prestretému stolu, a začalo sa hrať. Tak ako nám sľuboval Čika, ktorý prišiel pred desiatou večer „na našej osade nezostanete hladní, ani smädní, a ešte sa vždy nájde dobrá nálada“.
Začalo to výborným Prckovým perkeltom, stôl bol sústavne plný dobrôt a aj sme sa dobre nasmiali. Nakukli aj chalani z Bojových vlkov, a Pali, keď videl Terryho, zaspomínal na trampské večery začiatkom 80tych rokov na internáte M. Nešpora na Palisádoch. Pampúch bol ich organizátorom a tak mi porozprával o týchto večerných stretnutiach nazývaných Pagoda.
Okrem Terryho s Harvestrami tam hrávali aj Utaháci, Pereráci, a iné kapely, čítala sa trampská poézia aj próza, zážitky a fotky z niektorých z vandrov.
Vo vstupnom foyer zasa vystavovali ukážky drevorezby a inej trampskej tvorivosti. Pampúch spomenul ako u Tima doma (keďže jediný z nich mal byt) vydávali samizdat o týchto večeroch. Prišiel ku nemu aj so ženou, deti sa hrali v izbe a chlapi v kuchyni lisom tlačili hlavičky časopisu z vyrytých stočkov. Text opisovala na blany a rozmnožovala Marta, Timova žena, v robote.
Timova knižka sci-fi poviedok o Špiritusovom Dannym visí nad krbom, ktorý majú na Game mimoriadne výkonný, pekne som sa pri ňom ako jediná vyhrievala, ostatným bolo horúco. V zbierke sa opisujú zážitky Dannyho, ktorý si žije na Košariskách aj s kocúrom Mrchom a mimozemšťanom Mrňom, ktorý tam pristál. Pri čítaní som sa dozvedela, ako zanikla Horvátka, prečo na Aku Aku nie sú dvere, že na Ondatrách mali plchy, na Game Kaprála a Bojoví vlci nie sú vôbec bojoví. Knižočku ilustroval Lexo a jeho mimoriadne vtipne stvárnená postavička Mrňu ma veľmi pobavila.
Postupne prichádzali ďalší kamaráti, nakoniec nás tam spalo 15. Ku hudbe sa pridali s mandolínkami aj Žltko a Slavo z Mauna Loa a hralo sa takmer do tretej ráno.

Ráno sa domáci pustili pod Anitiným vedením do prípravy vychýreného gamáckeho punču. S Kalim som si dala peknú prechádzku už trochu odmäknutým snehom na vodu, no a pred deviatou som sa s bežkami vybrala za Palim z Bojových, sľúbil mi že mi poukazuje búdy v okolí, ktoré som už dávno chcela spoznať. Stretli sme sa na polceste, v ich zrube mi navoskoval lyže a šli sme. Najviac som chcela vidieť Nemeckú dolinu, o ktorej som toľko počula, ale môj vodca sa bál, aby sme domácich nezobudili a tak sme si najskôr zabehli ku nádhernému zrubu Zálesák. Trampi ho nazývajú aj Tedova búda podľa jedného z jeho hlavných obyvateľov Teda Yukona, ktorý ho aj s kamarátmi z T.O.Desperado zrenovovali do súčastnej podoby. Stojí tu už vyše 60 rokov a v začiatkoch jeho existencie ho navštívili „... Bob Hurikán so ženou Bó a deťmi...“(z Brčkovej knihy „Údolia nestíchli“). Zbehli sme na červenú magistrálu pri Kozích chrbtoch, kde sme v hmle zazreli bežcov (na nohách) a zabehli sme si (na bežkách) až okolo Somára a späť na zelenú, konečne do Nemeckej. Z vyššie položeného z dvoch zrubov pod vysokými stromami, ktoré v začiatku postavenia osadnej chaty tvorili húštinu (ako som sa dozvedela od domácich) nás vybehol skontrolovať Džipov jazvečík. Vošli sme do priestranného, uprataného, svetlého zrubu, kde nás v pokojnej atmosfére privítali Džipo a Šaňo.
Pali si dal kávu, ja výbornú vodu z prameňa a zjedla som im všetko sušené ovocie a asi polovicu salóniek, ktoré obrali z vianočnej vetvičky. Ešteže som sa mohla revanšovať prinesenou bábovkou. Po príjemnej polhodinke rozprávania, z ktorého som sa dozvedela, že Karl May napísal knižku aj o tom ako Winetou navštívil v Nemecku brata Charlieho a ako skonal jaskyniar Vlado Žikeš, objavovateľ tajomstiev demänovských jaskýň, za ktorým pred rokmi chodieval Džipo, ako speleoturista do Demänovej na prieskumy podzemných krás, sme sa zdvihli a pokračovali na bežkách hmlou pokrytým lesom. Nemecká ma nesklamala, a teším sa, keď sem prídeme niekedy v lete.
Pali mi ukázal miesto, kde bol kedysi zrub T.O.Ondatry a povyše neho peknú, ale žiaľ opustenú búdu nazývanú Posledná zastávka.
Po chvíli sme dobehli ku ďalšej búde, a po mojej otázke, kam sme to teraz prišli, môj sprievodca pochopil, že naozaj nemám orientáciu, a bez neho by som v týchto pekných malokarpatských lesoch zablúdila. Boli sme totiž u neho doma, na Bojových vlkoch, odkiaľ sme pred vyše dvoma hodinami vyrazili...

Poďakovala som sa mu za nevšedný športový ako aj náučný zážitok a zbehla na Game. Tam už Pekaringo so Slávom a Žltkom odušu vyhrávalo a prichádzala práve prvá várka Trojkráľového pochodu. S uspokojením som konštatovala, že naši dobrí kamaráti z karloveskej lodenice a osady Tri pramene, ako aj jediný zástupca našej osady Pohoda - Jardyn (za čo mu vrelo ďakujem, že nás reprezentoval) prišli medzi prvými. Anita sa už zvŕtala pri hrnci s punčom a podávali sa mastné chleby s cibuľou. Pedro obdivoval bleskový spôsob pridávania cibule na namastené chleby pri ich príprave dievčatami, ktoré prišli doobeda domácim na Game pomáhať. Zvítala som sa aj s Jicarillákmi Jančim a Marikou, s ktorými som sa pred časom netrampsky zoznámila. Postupne prišlo plno kamarátov, odhadujem 60, ale o tom sa dočítate viac na vyššie spomínanej stránke. Rozdávanie PFiek, štekot psov, veselá zábava, vítanie a prianie do nového roka sa rozliehalo okolitým lesom.
Pred treťou sme sa s Gamákmi rozlúčili s poďakovaním za veľmi pekné spoločné chvíle a nadštandardnú starostlivosť o nás. Tak kamaráti, ešte raz aj takouto mediálnou formou veľké VĎAKA !

Kompletnú fotogalériu z akcie si môžte pozrieť tu

Bábovka T.O. POHODA

Foto: Kali a Eva T.O POHODA