Letokruhy a ako to bolo ďalej... (1. časť)

27. február 2015

Brno Medlánky piatok 27. februára okolo piatej. Z Bratislavy prichádzame do Sýpky, pri vchode do sály sa vítame s Pavlou, Savanom a Bokom. Pedro vyplatí rezervované vstupenky a presúvame sa do krčmy. Samozrejme stretávame tam plno kamarátov, radostne sa zdravíme s chlapcami z TOZK. Pred siedmou ideme do sály, je vypredané a to aj na státie, pred vchodom postáva pár zúfalcov, ktorí napriek Slimovým včasným upozorneniam si nechali kúpu vstupenky na poslednú chvíľu. S Pedrom sedíme uprostred skvelej partie - vedľa nás sú naši osadníci Kali s Pupkom a kamaráti z Bratislavy, za nami Béďa, Pete, Hanči, pred nami Wickie s Vaškom a spolu sa tešíme na začiatok...

Všetkých privítal a večerom sprevádzal Jordán a pripomenul, že práve dnes prešlo 20 rokov čo nás navždy opustil Wabi Ryvola. Krátko charakterizoval Wabiho: „ten pán s ironickou jiskřičkou v očích, je dodnes největší trampský skladatel - aspoň pro nás tady v Brně - jakej kdy byl... a co bude, no bude to co vždycky byl - bojovník jménem „ten který příchází z daleka a přináší průser“... Koncert odštartovali prví účinkujúci, uvedení ako vzorní šíritelia Wabiho umenia - T.E. Band so Slimom s úvodnou znelkou na evergreen Sweet Sue s Jordánovým textom.

V ďalšej piesni Melodie smutné dálky, ktorú Pedrák, Vašek, Žhavón a Kamča zahrali a zaspievali je verš, výstižne charakterizujúci Wabiho „...ten chlap s džínovou čepicí v divokých notách o svý pravdě zpíval...“ Po nej opäť prišiel na pódium Slim, zaplietol sa do šnúry, čo okamžite pohotovo (ako je u neho obvyklé) komentoval slovami „to by se mně u ohně nestalo“ a zaspieval s Bandami Heny a Hrozny hněvu a samozrejme zaznelo ešte plno ďalších Wabiho piesní.
Písať, že táto kapela hrá ryvolovky „o dušu“ a bezvadne to je asi zbytočné, potlesk mali veľký, museli samozrejme pridávať. Mňa veľmi potešili mojou od Wabiho najobľúbenejšou Rezavý šíny. Jej úžasná hudba, vynikajúci text, striedavý spev Pedra a Slima a Slimove sóla, to sa mi vždy zatají dych, stiahne žalúdok a po tele prebehnú zimomriavky.

Ďalším hosťom večera bol zástupca početného „ryvolovic“ klanu Alan Ryvola s Markétou Lysou. Ako si Jordán o nich prečítal na wikipédii, tak ich aj uviedol - ich štýl je: optimisticky hravý, jásavý, tramp, folk, džez, rock s mírně pesimistickými prvky a destrukčními následky... Vystúpenie bolo prekvapivé, úplne iný žáner, na aký sa obecenstvo prišlo pozrieť. Ich výkon ale aj napriek tomu ocenilo potleskom. Za to si tolerantné publikum vyslúžilo pochvalu a prestávku. Tá sa už pomaly chýlila ku koncu, keď začali vyhlasovať, aby sa dostavil vzácny hosť večera Miki Ryvola. Stihol to akurát, zdržali ho fanúšikovia, ktorým vo vstupnej hale písal venovania. Sympatické je, že to boli všetko mladí ľudia, ktorým hudba a texty ryvoloviek aj po toľkých rokoch od ich vzniku niečo hovoria.

Po prestávke Jordán uviedol Mikiho Ryvolu ako „capo di tutti“. Miki pozdravil sál, kvôli dočasne uzatvorenému tunelu si urobil nedobrovoľnú prehliadku Brna a najazdil navyše 27 km, tak bol rád, že to stihol načas. Vždy keď príde na pódium tento skromný, charizmatický muž v džínovej košeli a privíta sa s publikom, tak mi stiahne hrdlo od dojatia a určite nie som jediná. Pri jeho vystúpení samozrejme spievala celá sála, dobrú náladu urobil s pár vtipnými zážitkami osady Zlatý klíč, niektorými aj zhudobnenými v jeho pesničkách. Napriek tomu, že ho Nezmaři, s ktorými koncertuje označili ako toho, kto je přes drsný písničky, pridal aj niečo poetického zo života – jedinú trampskú pieseň, v ktorej sa spieva slovo baterka. Určite všetci viete, o akej piesni je reč. Miki zaspieval aj krásnu skladbu Co zbejvá, venovanú Wabimu k jeho päťdesiatke spolu s výletom na parníku. Keď ho obecenstvo vytlieskalo znovu na pódium, sadol si a zahral „Akord F“. Samozrejme potom pridal aj celú pesničku „novinku z jednašedesátýho“ - Poslední míle, kde sa spieva „...s bráchou si hrát, den prozpívat...“. Záver večera patril brnenskej kapele Karabina. Boli uvedení ako věrozvěstci ryvolovic písní pro Moravu a východ...

Na začiatok zahrali pár vecí od Wabiho, ktoré s nimi spievala celá sála, bola medzi nimi aj skvelá Made in Pade a potom pridali svoje, najviac sa mi páčila pesnička Strach.
Na záver sa všetci účinkujúci (okrem Mikiho – mal pred sebou cestu do Kladna) zišli na pódiu a spoločne zaspievali Letokruhy.

>>> A ako to bolo ďalej, alebo Víkend v Rowers city (2. časť) >>>