T.O. Pohoda – potlach pri príležitosti
43. výročia založenia osady

28. - 30. august 2015

Piatok pred treťou poobede. S Pedrom sa skrývame pred páliacim slnkom v tieni na schodoch pri parkovisku pred Baumaxom v Lamači. Sladký koláčik zapíjame kávou z bufetu a očakávame kamarátov z Brna. O chvíľu nám mávajú z auta a o ďalšiu chvíľu sa radostne zvítavame. Presúvame sa k Jašterici odkiaľ v úmornej horúčave šliapeme na camp našej osady. Od rána je pripravený na búrlivý víkend – návštevu našich priateľov a výborných muzikantov spoza rieky Moravy. Ďalšie radostné zvítanie sa.


Pri popíjaní nápojov chladených v studničke Kalička, tento rok síce bez vody, zato teraz plnej ľadu (pripravil ho a nasypal do nej Kali) sa rozprávame, čo sa stalo za ten čas čo sme sa so Žankom, Rambajzom, Jordánom a Hankou nevideli. Okrem Jardyna a Kaliho (od rána s Pedrom pripravovali camp na potlach) a štvornohého strážcu Bobeša, prišli medzi nás Jerry a Gombík s Gombičkou. S Pedrom o piatej schádzame po druhú várku blížiacu sa spoza hranice vlakom. Po ceste dolu stretneme v protismere Evinu a trio Janka, Pesnička a Yeti.

Na hlavnej stanici sa prejdeme na koniec peróna konštatujúc, že hoci je piatok všade je plno východniarov cestujúcich domov ale žiadny tramp. A zrazu Pedro dvoch zbadá! Martinu z TOZK z Prahy a brňáka Golema. To sú dvaja zo siedmych kamarátov, ktorých sme prišli čakať. Tiež sa zašívajú pred slnkom a ruchom mesta. Spolu počkáme na prichádzajúci EC vlak z Čiech. Ten vyklopí davy a medzi nimi našich vrelo očakávaných kamarátov Slima, Pavlu, Vlastíka, Lucku a Boba. Opäť radostné zvítanie, opäť presun k Jašterici a opäť do kopca. Cícerky potu si razia cestu dolu tričkami po našich chrbtoch a ešte nižšie.
Na Pohode je zábava v plnom prúde pribudli ivanská trojka Špricek, Charlie a basák Tuli, Čaňo, Čert a Tuleň. Klasicky pod rúškom tmy dorazila Šamanova štvorka + minipes + klasicky whisky hodená do placu. Chlapi úspešne naštartujú Petromax a tak pomoc Dežiho, člena trojky z T.O. Dixon tento rok nie je potrebná. Ten rovno z práce sa spolu s osadníkmi Stevom a Táňou sa pridajú k nám a všetci si užívame nádherný večer pri výbornej hudbe až do rána. Okrem Petromaxu na nás pomedzi koruny stromov svieti prírodný lampáš - mesiac v splne.

Zobúdzame sa na etapy do slnečného rána a opäť horúceho dňa. Prichádza Pupek a pri príležitosti svojich narodenín hodí do placu niekoľko fliaš Hubert de luxe. O pol desiatej vyráža pätnásťčlenná skupina na výlet do okolitých lesov. Okrem potu po chrbte nám tečú slzy smútku po tvári pri rozlúčke s prvou posádkou z Brna. Odchádzajú na ďalší potlach, obrovský žiaľ zmierňuje vidina ďalšieho stretnutia.

Okolo latríny a počítadla divej zvere (štvornohej) prechádzame na miesto kde stál zrub T.O. Pilous, vyhorel pred vyše desiatimi rokmi. Krížom cez les po chvíli prichádzame na pekný zrub T.O. Diamond. Stavali ho pilousáci a prenechali diamonďákom, ktorí sa o neho starajú. Spoločný zápis do cancáku, spoločné foto a pokračujeme prudkým klesaním do Mokrého jarku. Po vyše hodine prichádzame k studničke a kúsok ďalej strmým zrázom na prekrásne miesto uprostred týchto lesov – Biele skaly. Skauti a trampi sa tu stretávajú takmer sto rokov.
Pod skalnými stenami sa týčia totemy štyroch domovských osád. Blízkosť sídliska spôsobila, že sem chodia davy ľudí. To bol aj dôvod prečo zakladatelia našej osady pred štyridsiatimi rokmi z tohto svojho pôvodného fleku odišli a začali hľadať nový, na ktorom stojí náš súčasný camp. Okružným chodníkom obchádzame Devínsku Kobylu (514mnm), miesto kedysi neprístupné kvôli raketovej základni sídliacej na jej vrchole. Dolu v meste sa teplota šplhá na 35°, my sme skrytí v tieni stromov. Naraz sa z husto zarasteného chodníčka vynoríme na pieskovcovú náhornú planinu Sandberg. Zhora je nádherný výhľad, vysvetľujeme kamarátom, prečo oblúkový most ponad Moravu voláme most Chucka Norrisa. Keď ho stavali, vznikol nápad, aby si ľudia zvolili názov hlasovaním cez internet. Padlo plno nápadov. Keď niekto navrhol tento názov, kompetentní ho zavrhli napriek odporu hlasujúcich a nazvali Most Slobody. Medzi ľuďmi však nič nezmenili. Všetci ho volajú podľa amerického herca, ktorý bol mimochodom veľmi prekvapený, keď sa o tom dozvedel.

Vrstevnicovým chodníkom pokračujeme popod pieskovcové bralá, scenéria ako z westernov, pred nami krásne výhľady na rieky Moravu a Dunaj a majestátny hrad Devín nad ich sútokom. Vnárame sa do hustého mladého lesa a po hodine schádzame do bývalej dedinky Devín, dnes súčasť Bratislavy. Naše kroky vedú neomylne ku krčme na čapované pivo a kofolu. Ja idem busom pre auto k Jašterici a vraciam sa pre partiu nosičov Jardyna, Čerta a Tuleňa. Ideme pre guláš, ktorý vo várniciach vynesieme na Pohodu. Desať minút po nás prichádza zvyšná partia z Devína. Všetci prechádzame pod neviditeľnou, zato výdatnou sprchou v závere stúpania na náš camp, pretože každý z nás príde totálne mokrý. Na Pohode je veselo, všade sa sušia tričká.
Pribudli osadníci Anka, Šulo, Jožko s Elenkou, Tomík, oldskauti Maťo s Olinkou, kamaráti Baldy s rodinou (ten tu bol aj pred týždňom - pomýlil si termín), naša Lucka, Jerry mandolína so Stanom, Ičo, Ivet, Ivan, Tóno a opäť Šaman. Ponúkame gulášom, pripravujeme sa na slávnostné zapálenie ohňa.

O piatej sa zhromaždíme okolo pagody. Pedro všetkých privíta a privolá oheň. Zapaľujú ho osadník Tomík a šerif T.O. ROZA Vlastík. Zaznie Vlajka a Potlach za sprievodu Pedrovej gitary. Minútu ticha venujeme nielen zosnulým kamarátom ale aj padlým v Slovenskom národnom povstaní, ktoré vypuklo presne pred 71. rokmi.

Jednou z jeho mnohých obetí bol mladý básnik Marcel Herz, za účasť v SNP mučený a popravený vo veku devätnásť rokov. Po exhumácii jeho tela z hromadného hrobu matka našla vo vrecku báseň, ktorou sa lúčil so životom. Na počesť padlým prečítam jednu z jeho básničiek.
Nastáva čas na veselšie záležitosti. Jerry povie pár slov o histórii osady a oznamuje odstúpenie Rika z funkcie šerifa osady. Ako sa po vzájomnej dohode osadníkov rozhodlo, šerifom T.O. Pohoda sa stáva Pedro. Jerry mu odovzdáva na ceremoniálnom vankúšiku pripevnenú šerifskú hviezdu. Pedro povie pár slov a poprosí Šamana o jeho obrad. Šaman prileje do ohňa šamanské kvapky, ktorými vyzve Karpatského ducha aby chránil tých, ktorí brázdia karpatské aj iné lesy. Ako najstarší tramp z nás, člen osady Manila (založenej v r. 1947) pripína Pedrovi hviezdu.

No a potom nastáva to, čo si každý asi vie predstaviť. Veselá zábava, rozprávanie, samozrejme moja literárna päťminútovka s trampskou tematikou (odstopovaná Slimom). To čo si ale nie každý vie predstaviť je úžasné hranie, ktoré sa koná vždy keď hrajú brňáci. Tak ako včera, tak aj dnes zneli na campe jedna pieseň za druhou, jedna lepšia ako druhá. Všetko bolo perfektné, len malá chybička – chýbal náš basák Ringo (žiaľ mal víkendovú zmenu) a ďalší osadník Stenly. Tento náš osadný dokumentarista si užíval more v Bulharsku (samozrejme by bol radšej s nami, ale cestovka mu zmenila termín).
Nedeľné ráno nás privítalo príjemným ochladením. Koláčiky a bábovka ku káve, raňajky. Postupné balenie a pred jednou rozlúčka s našim campom pohoďáckym pozravom Aaaahojhojhoj! Presun k Jašterici, lúčenie. S Pedrom a Jardynom odvážame kamarátov z Moravy a Čiech na vlak. Rozlúčka a plány na ďalšie stretnutia.












Dva dozvuky:

Bývam pri autobusovej stanici a starám sa kvety a kríky pred domom. Pedro ide vyložiť veci ja kvôli suchu a teplu rastlinky polievam vodou. Zrazu mi vopchá hlavu pod prúd vody z hadice veľký chlap ako Golem. A... je to Golem! S Martinou, ktorá sa vracia do stovežatej busom prišli skôr, chcú sa niekde najesť. V okolí sú otvorené len krčmy a bufety, ale našťastie viem o blízkej reštaurácii, kam ich odprevadím. Tak ešte raz rozlúčka.

No a hoci sme sa so Slimom rozlúčili na stanici, ten je snáď všade. Nielenže k nemu chodí aj bus MHD č. 50 ako si všimla Martina, ale jeho menovec sa doviezol na Pedrovom aute z Pohody až domov. A to sa ešte určite stretneme, tak ako minulý rok na dovolenke kam sa chystáme aj tento rok, so Sávou a Slime, čo sú rieka a dedina v Chorvátsku.