Primálo víkendov




Na sobotu 12. novembra pripadli dve trampské akcie, ktoré patria medzi naše obľúbené. STO Tambora robila tradičný Spomienkový výšľap za osadníka Pedra, ktorý nešťastne zomrel v r. 1997 z Lamača na Kačín a TOI zasa usporiadali Jesenné táborenie U Rusa.



Keďže som v sobotu robila, voľba bola jednoduchá, večer po práci zbehnúť do Ivanky a užiť si aspoň trochu hrania. Mrzela ma ale absencia na výšľape, tak som si v rámci tréningu v sobotu s východom slnka zabehla na flek Tambory a nechala kamarátom pocukrovanú bábovku aj s pozdravom a želaním dobrej chuti. Sladkú pochúťku som bez ujmy na jej tvare dopravila v kapse na pás, mnohí ju poznáte ako „Oscar“. A že na tamborákov „počkala“ mi večer potvrdil v Ivanke Veri s kamarátkami, ktorí si na nej aj s ostatnými pochutnali.


Les bol rozprávkový, nádherné farby tohtoročnej mimoriadne krásnej, slnečnej jesene, potôčik, šantiace srnky, zvedavá veverička a nikde nikto. A to všetko kúsok od rušnej Patrónky. Ani sa mi odtiaľ nechcelo... V práci ma prišiel navštíviť kamarát Stanley z TO Eldorádo, ktorý teraz nemôže veľmi chodiť po lesoch, tak ako to mal vždy rád, tak som mu aspoň porozprávala zážitky z ranného behu lesom.


O piatej poobede – teraz už za úplnej tmy- som sadla do auta a raz dva bola v Ivanke v Britve. Chvíľu po mne prišiel Ringo z vlaku, posedeli sem a poďho ku Rusovi.
Tak aký bol nádherný deň, taká bola aj nočná obloha. Plná hviezd a mesiac ako veľký žltý guľatý tanier sa odrážal v mŕtvom ramene pri potlachovisku ako v zrkadle. Do večerného ticha doliehal zvuk hudby, harmonikár Ježek práve sóloval Nohavicove „Černé papírové boty“.

S basou pod pazuchou sme sa s Ringom rýchlo presunuli ku Pedrovi a Kalimu, ktorí sem prišli už poobede. Ringo vybalil basu z obalu a Pekaringo bolo kompletné. Muzikantské zoskupenie ešte tvorili Plameň a Korytnačka na gitary, Miky a Miško na mandolínky.
Hrali sa krásne pesničky, poslucháči ako aj hudobníci boli pekne v kruhu okolo ohňa, nikto sa mu neobracal chrbtom. Pekelník Lupi tak prikladal, až nás chvíľami pálilo oblečenie, ale veď aj zima bola poriadna ako to už za jasných, jesenných nocí býva.

Bolo to veľmi príjemné stretnutie s príjemnými ľuďmi, a spomienku naň uzavriem vtipným zážitkom.
Mierne podgurážený kamarát prešiel okolo s psíkom a trochu zakopol. Pri vstávaní sa pozrel na oblohu a prehodil "Jéé, slniečko" a odtackal sa ďalej.
Tak si aspoň viete predstaviť, aký krásny guľatý a žltučký bol mesiac v splne.



Bábovka T.O. POHODA