Vander do Rowers City

Prvá aprílová sobota. Sekcia Pohody Kali, Eva, Pedro, Andy spolu s TD Sančom a Plamienkou po šiestej ráno odchádzame z Hlavnej stanice Slovenskou strelou. Keďže sme skupina šiestich, máme zľavu. Keďže ideme na Moravu, zľava sa zvyšuje pre zahraničnú skupinu. A keďže si kupujeme aj spiatočný lístok konečná zľava je pozoruhodná.

Užívame si tohtoročnú prvú cestu vlakom na vander. V Brne nás Pedro ako vedúci zahraničnej skupiny vedie pod hodiny, kde sa máme stretnúť s domácimi. Stretli sme sa aj keď pod inými hodinami, ktoré je vidno z chodníka oproti stanici, ale domáci ich poznajú a my zasa našťastie poznáme domácich. Vítame sa s kamarátmi z T.O. Sešlost Slimom a šerifom Vajzom a s ozdobami ich osady Pavlou, Zuzkou a Jitkou. Osadník je aj Golem a jeho ozdobou je Martina. Za T.O. Róza, s ktorými sme strávili nezabudnuteľný víkend na našom osadnom fleku v júni minulý rok si zalamujeme palec s dvojmetrovým Drobkom, Vlastíkom a Luckou, zoznamujeme sa s Petrom.

Za T.O. Rowers, ktorá je autorom vandra prišli šerif Rambajz a duša celej akcie Jordán, sú tu aj Kuča a mladý Kuča a Aza. Po dlhšej dobe sa teším z prítomnosti vždy usmievavého a všetko znalého Boka. Busom a lokálkou sa presúvame do Rapotíc, odkiaľ sa vydávame na 14 km šľapák.

Všade je plno snehu, jar nechce prísť ani do týchto krajov. Prechádzame údolím ponad potok pripomínajúci nám Biely potok – dnes Vydricu v Malých Karpatoch, brodíme sa snehom. Bodol by čaj, pivo, štamprla, ale v dedinách otvárajú krčmy až poobede. Kamaráti sa nevzdávajú a zazvonia v krčme v dedinke Hluboké. Domáci sprvu neochotne vykukne spoza záclony, ale keď mu chalani povedia magické číslo 25, hneď nás naviguje do garáže. Garáž je perfektne prerobená krčmička s perfektnou obsluhou. S TD sa idem pozrieť na najmenší cintorín v Čechách, ako hlásala info tabuľa. Pod lipami, s pekným plotom je upravený minicintorín so siedmymi hrobmi. V polovici 18. storočia po zavedení tolerančného patentu si miestna evanjelická rodina vybavila toto miesto na pochovávanie, v súčasnosti slúži už iba ako pamiatka. Pokračujeme zasneženou pláňou, Jordán ako vedúci tlupy nás prevádza ponad diaľnicu kúsok za 9timi krížmi a premenúva našu slovenskú zahraničnú skupinu na „východnou sekci“.

Pred štvrtou prichádzame do zimného sídla T.O. Rowers, do prerobenej dedinskej chalupy. V priestrannej miestnosti s veľkým krbom a barom nás vítajú ďalší domáci. Od začiatku do konca sa o všetkých vzorne starali . Oheň v krbe, guláš, čaj, varené víno, pivo, čisté WC, umyvárka s teplou vodou, zrkadlá, porcelánový riad, žiaden plast. Steny vyzdobené camrátkami, plackami a obrázkami z potlachov, či výročných ohňov. Medzi množstvom vlajok sme našli aj vlajku slovenských osád STO- Slepička, Dakota, Asunción a T.O. Čierna labuť Rača. Šerif nám dokonca na nocľah ponúkol svoju izbu. Východná sekcia sme síce boli vystrojení na prespanie vonku, ale vzhľadom na sneh a mínusové nočné teploty sme ponuku s radosťou prijali.


V spoločenskej miestnosti pribudli ďalší kamaráti. Kali vybalil rytmiku, ktorú statočne vláčil oba dni na chrbte, Pedro gitaru a tu sa stalo to, čo sa u nás doma stáva málokde. Okrem basy, na ktorú vedel zahrať skoro každý z brnenských muzikantov, sa vybalilo ešte šesť gitár a začal sa maratón nádherných pesničiek, ktorý trval, ako inak, do rána. Chápem prečo aj Wabi až z Prahy rád chodil do Brna. Tam snáď všetci sú vynikajúci gitaristi, muzikanti a ešte aj výborní speváci a vedia urobiť skvelú náladu.


V nedeľu doobeda sme sa pobalili, najedli, opäť bola starostlivosť domácich na jednotku. Drobek nám do toho krásne hral, pridal sa Slim. Časť išla na bus do Brna, časť sa vracala včerajšou cestou . Vodcovia Jordán a Rambajz, východná sekcia a ešte päť kúskov sme sa spustili padákom ku Bielemu potoku a odtiaľ na flek Rowers - lúku uprostred lesa, na okraji ktorej je pamätníček s tabuľkami mien zosnulých zakladajúcich členov osady, založenej v roku 1943. Poriadne sme sa zapotili stúpaním do jediného kopca v okolí napriek tomu, že poletoval sneh. Predieraním sa v lese a zdolávaním potokov sme vyrušili pár srniek, dnešná trasa bola ešte krajšia ako včera.

Vynárame sa z lesa pri moste cez riečku Blahonůvka, ktorá sa pri mlyne vlieva do Libochůvky a tá nás sprevádza popri asfaltke tri km do Dolních Louček. Záver trasy, je v krčme s opäť dobrým výberom aj vareného jedla a taktiež aj rýchlou obsluhou. Dolní Loučky majú železničnú stanicu paradoxne na strmom kopci, tak toto bol posledný víkendový šlapák. V Brne na stanici sa lúčime s partiou a v staničnej reštaurácii pri čakaní na náš hodinu meškajúci rýchlik s nami posedia Marťa a Golem, ktorí sa presúvajú do Prahy. Obsluha, chlapci z učňovky pre čašníkov, je opäť skvelá.

Nástupište je preplnené, ale akčný Sančo chytá miesta na sedenie a cesta domov je už len samý smiech a zábava. Pedra ako vedúceho zahraničnej skupiny si pamätá sympatická sprievodkyňa zo sobotnej Strely, čuduje sa, kde sme celý víkend boli. Z denníka Šport sa v pondelok dozvedám pravdepodobnú príčinu meškania, český rozhodca nezvládol rozvod a skočil v nedeľu poobede pod vlak. O deviatej večer vystupujeme v Bratislave na stanici plní krásnych zážitkov a dojmov z prírody, úžasnej partie a muziky, zdá sa nám, že sme boli preč dva týždne a nie dva dni. Tešíme sa, že sa s mnohými uvidíme o týždeň na koncerte Letokruhy v Brne a na sídle T.O. Sešlost.



Kompletnú fotogalériu z vandru si môžete pozrieť TU