Sraz Ryvolofilů
„Stretnutie priateľov piesní bratov Wabiho a Mikiho Ryvolu“

Dvanásty október, poludnie. Slovenská partia z T.O. Pohoda Pupek, Kali, Evina a Andy prichádzame na základňu T.O. Rowers. Neviem odtrhnúť zrak od výtvorov maliarky jesene. Zo záhradky s altánkom nad chalupou je vidno okolitú prírodu ako na dlani a hýri nádhernými farbami. Je to iné ako v našich listnatých Malých Karpatoch, v tých prevláda množstvo prelínajúcich sa odtieňov žltej, hnedej a červenej. Tu v lesoch s ihličnatými stromami sa ich tmavá, stála zeleň strieda so sýtejšími červenými, žltými a oranžovými farbami listnatých a ovocných stromov, to všetko je teraz umocnené jesenným slnečným jasom.

Pedro nás víta na priedomí. Pricestoval sám už včera za večerného lejaku, aby si s brňákmi dobre zahral. Vchádzame do „Rowers saloonu“, kde nás vítajú domáci a ďalší kamaráti spolu so Slimom a Bokom, autormi myšlienky „SRAZu“.


Myšlienku zorganizovať zraz ryvolofilov dostali Slim s Bokom pred pár rokmi. Tento rok ho prvýkrát urobili na ranči T.O. Rowers, ktorého priestranný saloon sa na to ukázal veľmi vhodným miestom. Samozrejme vďaka ústretovosti domácich prijať u seba tých, ktorí prepadli „hobousárnám“. A tak sa celý víkend hrali a spievali pesničky bratov Ryvolovcov, ktoré poznačili už niekoľko generácií od čias ich vzniku, keď boli označené ako „moderná trampská pieseň“.


Víkend bol poctou najmä bardovi Wabimu Ryvolovi a mal sa niesť v znamení jeho piesne „Prokletá vůně hor“, tú sme sa mali všetci naučiť. Nakoniec, a to bolo jediné čo sa až tak nepodarilo uskutočniť, pieseň odznela iba raz a náročný a samozrejme úžasný text vedelo zaspievať a zahrať len zopár z nás. Ospravedlnením je snáď skutočnosť, že Wabiho piesne zneli od rána do večera.... a zas do rána... A tak nebolo kedy spievať rovnakú pesničku dvakrát.
Sobotný už aj tak dosť pestrý večer Slim spestril premietnutím filmu „Potlach“ z roku 1965 a svojim autorským videoklipom „Hobo“.


V ňom použil Wabiho pieseň „Hobo“ a zábery výborného amerického filmu „Emperor of the North pole“ o hobousákoch z obdobia veľkej krízy v tridsiatich rokoch minulého storočia, odohrávajúceho sa v štáte USA Oregon. Film z roku 1973 bol v Čechách uvedený pod názvom „Vládce severní dráhy“. Kvalitné muzikantské zoskupenie obohatil svojou prítomnosťou Béďa Šedifka, ktorý dodal ryvolovskému a brňáckemu drsnému swingu ten správny punc.



Žanek a Jura z Příboje s kamarátom Lubošom, Pedro z T.O. Karabina, Slim a Kamil z T.O. Sešlost, Drobek a Vlastík z T.O. RoZa, Pupa a Jordán z T.O. Rowers, Sandy z T.O. Tortuga, Pedro a Kali z Pekaringa boli dobrou partiou muzikantov a pridali ku ryvolovkám svoje vlastné aj obľúbené pesničky, to všetko bolo spevácky podporené prítomnými kamarátmi.


Kto sa vybral na prechádzku bol odmenený krásou jesennej prírody v údolí Bieleho potoka, množstvom hríbov, alebo si pochutil na šťavnatých sladkých jablkách, tak ako my s veľkou Sašou na krásnej lúčke s jabloňami pri pekne zrekonštruovanom mlyne Ve žlebě. Fredy s malou Sašou za vander na Rowers, ale odmenení prírodou veľmi neboli, dorazili mokrí a premrznutí, keďže Biely potok sa im viackrát „priplietol“ do cesty a museli ho päťkrát brodiť. Odmenou im nakoniec bolo teplo krbu a dobrá zábava. Domáci boli perfektní hostitelia, navarená bola výborná hubová polievka a guláš. Za barom bol tiež pestrý a dostatočný výber, plno dobrôt priniesli aj hostia.
Viacerých zaujala kronika Příboje, ktorú priniesol Jura. Z fotiek priam vyžarovala skutočnosť aká to bola dobrá kapela a parťáci, ako mali radi život a ako ich ľudia mali radi. Objavila som na fotografiách spred štyridsiatich rokov trampov a muzikantov z Bratislavy. Dnes osemdesiat a viac roční trampskí pardáli sa s nami mladšími stretávajú raz do mesiaca v Tramp clube a vždy spomínajú na krásne chvíle strávené s kamarátmi z Moravy a Čiech. Příboj podľa fotiek bol aj na 35. výročnom potlachu legendárnej bratislavskej T.O. Utah na ich fleku, mieste ktoré dodnes navštevujeme pri našich potulkách Malými Karpatmi.


To o čom čítam u nás doma v kronikách starých niekoľko desaťročí sa mi pri listovaní příbojáckej kroniky opäť potvrdilo. Priateľstvo moravských, českých a slovenských trampov pretrváva napriek všetkým zmenám režimov a hraničných čiar. Priateľstvo utužované aj vďaka krásnym pesničkám, takým aké zložili Wabi s Mikim. Účastníci dostali camrátko a niektorí sa stihli aj zapísať do kroniky. Slim s Bokom prisľúbili, že „sraz“ sa o rok bude opakovať a opäť sa na neho bude treba naučiť ďalšiu ryvolovku.



Ešte jeden poznatok získaný čítaním zápiskov v spomínaných starých kronikách. Na potlachoch bolo vždy veselo, ale kde boli prítomní brňáci, tí svojim typickým nárečím a vtipným podaním zážitkov ostatných najviac pobavili a vždy to trvalo do rána. No a táto skutočnosť sa nezmenila ani v najmenšom.

Kompletnú fotogalériu si môžete pozrieť TU