Rozlúčka s rokom

Silvester, posledný deň roka, bol nádherný, slnečný deň. Po pár rokoch, počas ktorých sme sa s Pedrom zúčastňovali Silvestrovského behu cez bratislavské mosty, tentoraz sme stáli iba ako diváci v cieli. Aspoň sme konečne videli aj víťazov, inokedy nám vždy utiekli... Pri celkovom počte bežcov (takmer 1000) spomíname na časy minulé, keď nás bežala ledva stovka, a teší nás, že beh si získava stále viac priaznivcov najmä medzi mladými ľuďmi.


Predpoludním sme sa presunuli na Košariská, s plánom ponavštevovať silvestrujúcich kamarátov na ich lesných zruboch. Z peknej dolinky proti prúdu Dujniča sme vystúpali ku zrubu Posledná zastávka, miesto našej dnešnej prvej zastávky. Domáci nás hneď pozvali ďalej a o chvíľu už spolu sedíme pri káve a bábovke za stolom v príjemne vykúrenej miestnosti. Gombre zo Stevem z TO Dixon a Rendy z Arkansasu zaspomínali na časy, keď ako mladí chlapci začali chodiť do týchto končín, spriatelili sa s osadníkmi z TO Ondatry, a pred dvadsiatimi rokmi sa rozhodli postaviť zrub „Posledná zastávka“.

Napriek tomu, že nemali skúsenosti so stavaním, podarilo sa im postaviť pevnú stavbu, ktorá ich môže prichýliť aj po dvoch desaťročiach. Gombre nahlas zauvažoval nad skutočnosťou, ktorá aj mne často chodí po rozume, a to fakt, že v dnešnej dobe už nevidno v lesoch mladých chlapcov, spoznávajúcich čaro trampingu. Najmladší v radoch trampov sú vlastne dnešní štyridsiatnici. Rendy so Stevem sa s nami vybrali na prechádzku, pozreli sme si bývalý flek Ondatier a prišli ku Tedovej búde.

Na veľké prekvapenie nebola zamknutá a vyliezol odtiaľ dlhovlasý, bradatý chlap, ktorý sa predstavil ako Martin. Prekvapený, že sú už takmer dve hodiny, sklamaný že nemáme cigarety a potešený z kusa bábovky, ktorú som mu položila na stôl, na moju naliehavú prosbu, aby som sa mohla odfotiť pred vchodom bez jeho prítomnosti, zaliezol do útrob chatky, kde si hneď na bábovke pochutnal.
Rendy nám ukazoval miesta, ktoré boli kedysi husto zarastené stromami, bývalé úzke chodníky, dnes premenené na hlboké, široké brázdy, miestami to vyzerá nie ako v lese, ale ako na tankodrome. To je realita, ktorá trápi mňa, tak ako aj mnohých kamarátov. Blbečkovia prevážajúci sa po lesoch na štvorkolkách a džípoch, rozrývajúci pôdu, ničiaci stromy, kríky, plašiaci zver.

A už sme u Bojových vlkov. Plno veselých ľudí, šikovné manželky už majú taniere plné naklepaných rezňov, chlapi nás ponúkajú z dobrôt na stole hojnosti, ja ponúkam zvyškom bábovky. Posedíme, zaspomíname, rozprúdi sa debata o kladoch a záporoch trampských internetových stránok a internetu vôbec.
Ešte vonku pár fotiek, lúčime sa a už sa naša putujúca štvorka presúva na Game farm. Privíta nás tichá atmosféra, niektorí vyspávajú po predčasnom Silvestri.


Anita, Norika a Janka s Džipom z Nemeckej sedia pri stole, vykladám naň ďalšiu ráno upečenú bábovku, o chvíľu zlieza medzi nás do ružova vyspatý Mono zo Zlatej líšky. V dobrej nálade strávime hodinku s kamarátmi na mieste, kde nám bolo tak dobre takmer pred rokom, keď sme tu na Troch kráľov zažili pekný večer.



Tesne pred zotmením sa lúčime s domácimi a s chalanmi z Poslednej zastávky a zatiaľ ešte tichým, pred silvestrovským lesom zostupujeme ku chatám pri ceste, a presúvame sa do Bratislavy na Dlhé diely, kam nás ku sebe pozvali Jerry s Aničkou. Pre toho, kto Aničku pozná je jasné, že nás čakal stôl plný dobrôt, tak sme si na záver roka dobre zajedli a pripili Jerryho výborným šampanským. Dohodli sme aj termíny stretnutí, ohňov, vandrov a splavov našej osady na rok 2012. Po hodinke sme sa rozlúčili a vydali domov, v ústrety poslednej noci v roku.

Na záver vtipný zážitok. Poznáte to všetci, keď sa s niekým stretávate nie veľmi často, prípadne je mozog otupený alkoholom, pozabudne sa meno, či prezývka danej osoby. Tak sa to stáva aj mne, už ma kamaráti pomenovali Bambuľka, Bábika, či Bábätko. Tentoraz, ma okoloidúci kamarát pred búdou Game farm pozdravil „ahoj Laskonka“, čo nás všetkých dobre pobavilo....

Bábovka T.O. POHODA