Splav Vltavy

20. - 24. máj 2015

V mojich predstavách najhorší splav, aký sa dá zažiť je taký, keď prší, je zima a nedá sa plávať. Toto všetko sa na Vltave naplnilo, ale s partiou dobrých kamarátov a muzikantov a výbornou organizáciou sa stala táto predstava minulosťou. Videli sme krásne miesta, zažili kopec srandy a príroda nám napriek neprajným daždivým mrakom z Bavorska dala opäť šancu v podobe aspoň jedného slnečného dňa a hviezdnatej noci a s naozaj vytrvalým lejakom počkala až na záver, keď sme už sedeli v bezpečí krytého sedenia u Pavla na T.O. Černý rak.

Streda 20. 5.

Od rána leje. Po návšteve Krumlova okolo tretej podľa Pedrovej navigácie „tuto dolu k rieke to asi bude“ sa vítame na chate na brehu Vltavy s domácimi Pavlom a Jarkou a s už došlými či postupne prichádzajúcimi kamarátmi z Brna. S vedúcou splavu Martou a Milošom, Jurom, Martinou, Ivanom, Naďou, Fandom, Evou, Žankom, Hankou, Toníkom, Gabčou, Plameňom, Karlom a rowerskou nerozlučnou trojicou Rambajzom, Jitkou, Jordánom, ktorí privážajú druhú polovicu našej SK posádky Kaliho a Evinu. Takže s nami je nás 23, ktorí sa od zajtra do soboty plavíme z Vyššího Brodu späť sem.
Večer príde Pavlov brat Bary a Pete s Láďom, ktorý bude robiť odvoz siedmych gitár a Kaliho rytmiky každý večer do kempov kde nocujeme. Jarka s Pavlom sú výborní hostitelia a ako inak výborná je aj muzika. Spať sa ide okolo polnoci, s Pedrom spíme v rozprávkovom domčeku, ktorým je sud. Z technických príčin nám ho po rokoch pravidelného používania prepustil Fanda. Stále leje.

Štvrtok 21. 5.

Skoré vstávanie, o ôsmej sme všetci aj s vecami na kopci kam prichádzajú dve autá z požičovne raftov. Nasúkame sa do dodávok a počas cesty do Vyššího Brodu nás zážitkami z návštevy toboganov bavia Fanda s Jordánom. Pri Fandovom opise ako zapchal detský tobogan a potom naraz aj so skupinou detí z neho vyletel z rúry do vody pred očami zdesených rodičov sa všetci ohromne zabávame a mne tečú slzy od smiechu.

Naloďujeme sa na štyri zelené a dva žlté rafty a z cca 319. riečneho kilometra sa začíname plaviť po Velké řece pred 11. hod. Nečakaný prvý jez (po našom hať) prejdeme za sprievodu môjho jačania. Dostávam zaň pochvalu od pozorovateľov na brehu a stáva sa predmetom vtipných poznámok na môj účet počas celej plavby. Dážď, zima ale práve vďaka tomu na vode nikto okrem nás.
Krajina vôkol je krásna, vodácke kempy sú lákavé, v niektorých zakotvíme zohriať sa polievkou, čajom a inými tekutinami. Smutne počúvam od Jitky kde všade sa minulý rok vo Vltave kúpala, tento rok ak kúpanie, tak len nedobrovoľné. Výhodou je, že sme na rieke sami. Dávame lode dokopy, kolujú teplo vyrábajúce nápoje a o vtipné zážitky nie je núdza. Napríklad ako Jarka kŕmila „plávajúcu botu“ mysliac si, že je to kačica. Ale veľmi sa na ňu podobala (bota na kačicu).

Malebný Rožmberk n/Vltavou, ktorý sme s Pedrom spoznali začiatkom týždňa, žiaľ iba preplavíme. Z vody pozorujem breh pri výbornej reštaurácii U Martina kde sme sedeli v pondelok. Vtedy bol breh bahnistý, voda nízka a trčali kamene, teraz rieka siaha až po múr. Pred šiestou „parkujeme“ v kempe Viking, veci vykladáme v rezervovaných chatkách a ideme do jedálňo - krčmy. Obsluha aj jedlo je tu dobré ale zlé pivo, príliš veľa vodákov a mládeže užívajúcej si slobodu od rodičov a školy. Kým začne muzika hráme vonku po desaťročiach s Pedrom stolný futbal a nahovoríme na medzinárodný súboj zmiešaných dvojíc Žanka s Hankou. Zápolenie nás úplne pohltí a tak po skončení vchádzame do jedálne vykričaní a rozhorúčení ako z ozajstného futbalu. Chlapi vybaľujú nástroje, prichádza Láďa, muzika je úžasná, starší vodáci, ktorí tu nocujú, počúvajú. Mladí lezú na nervy, okolo nás chodia stále hore dole, von a dnu, tí istí dokola, až sa mi po nejakom čase zdajú ich tváre známe, ako keby sme sa dlhšie poznali. V zadnej časti nezriadene jedia a pijú. Následne na to mnohí z nich obsahy žalúdkov ráno v okolí chatiek napokon vracajú do trávy.

Piatok 22. 5.

Hurá! Vstávame do slnečného, ale chladného rána. V umyvárni dostávam obdivnú pochvalu na našich chlapcov muzikantov od vodákov od Trenčína, pri raňajkách zas Fanda obdivuje pani „najaternicovanú“ v priliehavom neoprénovom overale. Má záujem kde sa dá také slušivé a na vodu praktické oblečenie kúpiť, pravdaže nie pre seba, jeho Evičke by to v ňom určite seklo. Vo viere v pekný deň si Kali, tak ako aj pár ďalších účastníkov našej vodáckej výpravy, nahodí námornícky odev. Najviac to však v námorníckom „outfite“ pristane Jarke.

Naloďujeme sa o pol desiatej, slnko je príjemné, ale vietor studený, potichu závidím Fandovi a Gabče rukavičky, píšem si ich na zoznam nevyhnutných pomôcok na splav (tie rukavičky). Tešíme sa, že sa príroda nad nami zľutovala a aspoň neprší. Krajina vôkol je trochu iná, pekné sú pohľady na skalné masívy po brehoch. Kostolné zvony Českého Krumlova odbíjajú pravé poludnie keď vplávame do jeho vôd a môžeme z rieky obdivovať toto starobylé pekné mestečko. Práve preto je ale plné cudzincov, najmä z Ázie. Rafty vytiahneme kúsok od centra, Plameň ich zostáva strážiť a my ideme do kamarátmi ospevovaných lahôdok na námestí oproti fontáne. Od Jarky dostávame účastnícke „vodácke prívesky“ - drevené pádielka na šnúrke vo farbe trikolór oboch našich republík.
Krumlov opúšťame o trištvrte na dve a asi o hodinu pristávame v kempe U Milana. Ten sa mi zo všetkých, ktoré sme na Vltave míňali, páčil najviac. Starší pán čundráckeho výzoru, asi Milan, len čo nás zazrel ako sa blížime, už aj išiel čapovať pivo. Dobre sme sa osušili a zohriali pri ohnisku, keďže sa zamračilo a poriadne ochladilo. Z brehu pozorujeme štvoricu mladých chalanov asi z Turecka. Presne na nich sa hodia posledné slová z opisu plavby na rieke počas prázdnin z Vodáckého sprievodcu Vltavy: ...vodáky tradicionalisty jistě šokují jinde nepoznané fronty na šlajsny, placení přenašeči jezů či chaoticky se pohybující plavidla s převážně nečesky mluvícími vyděšenými posádkami....



Pred piatou pristávame v kempe Zlatá Koruna kde je druhý nocľah. Sympatický, asi vedúci, ide Marte v ústrety, chatky 1 až 5 sú pripravené pre našu vodácku svorku. Sympaťák nás obsluhuje aj v krčme, večer prichádzajú ďalší kamaráti, Pete a Bandita, ktorá býva asi kilometer odtiaľto a samozrejme Láďa s nástrojmi. Hrá sa do tretej rána, pomáhame naložiť gitary do Láďovej Suzuki Vitary a na chatky sa presúvame pod hviezdnatou oblohou.


Sobota 23. 5.

Zamračené ráno, poriadne sa ochladilo. Nerozvážne sa s Pedrom rozhodneme urobiť telesnú očistu. Trestom za to sú šokujúco -komické zážitky s mincovým automatom na sprchu. Naša partia sme jediní ranní zákazníci ale obsluha v okienku sa viac zdržuje v zadných priestoroch ako pri pulte a tak v družnej debate na ňu čakáme. Odchod z kempu po desiatej, dnes je rieka rýchla a samé pereje. S mojim spoluháčikom Evinou si plavbu užívame a naši chlapi ťahajú. Po ľavej strane pekné trampské zruby, T.O. Zlatá podkova, zdravíme sa s domácimi, majú prípravné práce na víkend. Prestávku robíme pod zrúcaninou kedysi iste majestátneho hradu Dívčí kámen a pred jednou v intervaloch pristávame u Pavla. Potápač Karel na záver nie z vlastnej vôle predviedol dokonalý potápačský manéver, nezvládol to žiaľ jeho foťák a mobil.

Po vyprázdnení barelov ich s vestami nakladáme do raftov a tucet z nás sa plaví ešte asi 6km po prúde. Aby bola kompletka chytá nás dážď a s našim raftom zostávame my s Pedrom vďaka mojim oneskoreným povelom háčika napichnutí na skalu. Môj zdatný zadák ale loď vytlačí do prúdu a už nás čaká len posledná hať, na ktorej nás vraj fotil Bary. Mala som iné starosti, Baryho som si nevšimla. Postupne všetky rafty vytiahneme, o štvrťhodinku prichádza chlapík s dodávkou z požičovne, chlapi pomáhajú nakladať. V krčme si dáme pivo a placky a šoféri nás prevezú na základňu u Pavla. Tam Jitka s Jarkou nachystajú hody a Žanek s Hankou pripraví mäso a mojito. Spustí sa vytrvalý hustý dážď a trvá až do druhého dňa. Pekne upravené okolie Pavlovej chatky sa mení na rozmočený tankodrom. Všetci aj s Petem a Láďom, dovozcom nástrojov, sme pred lejakom ukrytí v prístrešku s krbom. Do polnoci sa hrá a spieva, najmä Fanda, ktorý včera večer muzikantsky absentoval.

Nedeľa 24. 5.

Po raňajkách a pobalení sa lúčime a postupne opúšťame základňu. Napriek nepriaznivému počasiu sme sa zhodli, že sa desiaty ročník splavu Vltavy vydaril. Poďakovanie za to patrí dobrej organizácii, výbornej partii a pohostinným domácim.