Prechod Karpát XV

29.- 31. máj 2015

Majdán – Starý plášť - Amon - Suchá dolina – Plavecké Podhradie

Trasy už 15. ročníka spoločných vandrov T.O. Pohoda, S.T.O. Tambora a ďalších kamarátov sa po desiatich rokoch opakujú, takže ide o trasu, ktorú sme prešli v r. 2005. Základ partie Kyslík, Netopier, Mišo, Pedro, Andy, Lucia, Maťo a pes sa stretávame v piatok poobede na hlavnej stanici. Náš čundrácko – vojenský „look“ vzbudzuje najmä v čase súčasných nepokojov v susedných štátoch údiv cestujúcich. Akurát nevedia zaradiť nášho vlčiaka Rukiho s „ruksakom“, ktorý pre svoju zväčšenú šírku kde tu do niečoho, či niekoho naráža. Pes zaujme mladého muža, ktorý podľa červene v tvári a lesknúcich sa očí dnešný deň určite nestrávil v práci. Upozorňujem ho nech nejde k Rukimu, ktorý je momentálne v pozícii strážcu našich báglov a neznáša alkohol. Tupo civí (ten chlap) ešte 5 minút a pýta sa ma, či ideme počítať stromy. Odpovedám, že nie, že sme trampi. Očividne je ešte viac zmätený. Ďalších 5 minút nechápavého pohľadu a otázka, či to je dobrovoľné. Po mojej odpovedi, že áno povie „aha“ a s nadšením toho, čo niečo pochopil odchádza k pivnému stánku. „So slzami v očiach“ nás odprevádza Kolo a my nasadáme do posledného vagónu do Trnavy, zložíme sa v oddelení pre bicykle. Chalani už na peróne zmerčili mladú štíhlu dlhovlasú krásku - cvikmajsterku, len nám nejde do hlavy prečo má na ramene červenú pásku ako kedysi PS VB. Pri kontrole cestovných lístkov nám vysvetľuje, že to preto, lebo ešte nemá uniformu. Chlapi ju prehovárajú aby išla s nami, bráni sa, že je v práci. To jej mladý dlhovlasý kolega v motoráčiku z Trnavy do Smoleníc by išiel okamžite, len vraj musíme zohnať niekoho na záskok.


V Šenkviciach pristupujú Ičo s Ivet. Vo vlaku kopec srandy a v tom motorovom v poslednom vagóne Bocho, Vlado a pes, smerujúci na Moravu. Prehodíme pár slov, dáme pozdravovať T.O. Merry boys z Holíča a Samotáře z Dolních Bojanovic. Zo Smoleníc busom do malebnej osady Majdán, kde v krčme čakáme zvyšok.


Vzorne načas prichádza Ringo s basou, o niečo neskôr Baldi s Jardynom, ktorí sa prešli okolo priehrady v Horných Orešanoch. Kamarát autom priviezol Michala fotografa a partia sme komplet. Prichádza nás pozrieť a vypočuť si muziku klan Drobných. O siedmej sa zdvíhame, malý Tónov vnúčik sa ma pýta, že či máme tam v lese, kam aj s basou na noc smerujeme, nejaký dom.



Na flek, ktorý sme pred mesiacom s Pedrom vyhliadli, prichádzame po ôsmej. Krásna lúka, čistý potôčik, nádherný západ slnka, večer pri ohni. Rozprávanie, hranie až do nočného príchodu Kaliho po pol jednej. Pred polnocou zvláštny zvuk v lese nad lúkou, niečo medzi štekaním srnca z hvízdaním človeka. Čo to bolo, nevieme, noc je tichá až na občasné chrápanie.

Sobota slnečná, Ringovi o siedmej pomáham s basou späť k autu do Majdánu, na flek sa s Rukim vraciame behom, nadbehnem si 4 km, keďže klasicky s mojím orientačným zmyslom pri zamyslení sa si vôbec nevšimnem dve obrovské info tabule, pri ktorých mám odbočiť doprava. Zdá sa mi čudné, že pri ceste z campu s Ringom som si nevšimla mŕtveho krtka na ceste a výdatný prameň. Spamätám sa až keď zbadám vedenie, ktoré po ceste dolu určite nebolo a uvedomím si, že na flek neviedla zelená značka. Vraciam sa, našťastie info tabule už vidím, na campe živo, balenie, raňajky.


O 10.h. stúpame a vrstevnicovým chodníkom okolo Starého plášťa sa presúvame cez hrebeň. Kyslík zaostáva, má krvavé otlaky zo staronových kanád. Tie vychodené zodral na predchádzajúcich 14-tich ročníkoch PK a teraz si obul staré ale neveľmi vychodené. Konečne je na niečo dobré, že mám veľké nohy, vyberám vložku zo svojich turistických topánok, tie si obúva Kyslík. Ja pokračujem v jeho kanadách. Prechádzame okolo dreveného kríža na kraji ihličnatého lesíka s nápisom Feriba.


Pred poludním prichádzame na Amonovu lúku, spomíname ako sme tu táborili na vandri našej osady hrebeňom Malých Karpát v r. 2010. Oddych, spoločné foto, odchod, osviežime sa v studničke pod lúkou. Suchou dolinou, v ktorej jaskyniari skúmajú podzemné jaskyne, prichádzame po druhej do Plaveckého Podhradia. Maťko zdraví susedov, jeho rodina má oproti chalupu. Dnes tu však nie sú, škoda, už sme sa tešili že nám Maco, Maťkov otec a môj brat hodí tak ako minulý rok fľašu ríbezláku do autobusu.

V krčme pri zastávke čakáme spoj smer Kuchyňa. Ako zjavenie prichádza mladá dievčina, celá v khaki farbe, s ledabolo pripnutým spacákom na batoh. Ide do Bratislavy s kamarátmi niekam pod Kocmundu "pod širák“, ale nie sú trampi, iba jeden z nich pozná trampov na búdach v okolí Vydrice. Kali Nicol daruje osadný odznak a odkáže na našu stránku a osadu. Keby ju to prestalo baviť s mladými, ale neprestalo baviť čundrovať. V Kuchyni v krčme nás čakajú tamboráci Cicka, Sonička a Lampáš.

Presúvame sa na našu chatu, prvý raz po novom drevenom moste ponad priehradu. Návšteva Walda a Milana z Tramp clubu, Stano so Zuzkou, Kolo, Peťo. Ringo tu už je a absolvuje návštevy po susedoch, ktorí si neskôr tiež prídu vypočuť dobrú hudbu. Prichádza Plamienka, výborné hranie nezastaví ani večerný lejak, naopak vylepší ho svojim príchodom líder kapely Trampas Tyqa s Andreou. Niektorí odchádzajú večer, zvyšok strávime pokojnú noc, Cicka vonku v lehátku, kde sa mu spí najlepšie. Budíme sa do ďalšieho nádherného dňa a postupne sa rozchádzame do svojich domovov.